Blog

Téma: Informatizácia spoločnosti

Internet
– stručne ho možno charakterizovať ako: komplexnú globálnu sieť pozostávajúcu z tisícov ďalších nezávislých sietí prevádzkovaných vládnymi agentúrami, výchovno - vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, ale v poslednom čase stále viac aj súkromnými obchodnými spoločnosťami
– súbor noriem, alebo protokolov, ktoré umožňujú komunikáciu medzi verejnými a privátnymi sieťami, cez rôzne typy komunikačných médií / telefónne linky, satelit / a rôzne technické platformy / PC, pracovné stanice / -- globálnu sieť.

1. Ako nové komunikačné médium, ktoré mení spôsob komunikácie medzi ľuďmi, odstraňuje geografické bariéry, je zdrojom vzdelávania, oddychu a zábavy.
2. Internet sa rozvíja aj vďaka internetovským providerom. /1/ s. 169

Informačná spoločnosť:
– Zmeny vyvolané narastajúcim významom informácií a IKT.
Dôsledkom akcelerujúceho vplyvu IKT je kvalitatívna zmena charakteru spoločnosti z industriálnej na informačnú / informačná revolúcia / / 3/ s.1
– Spoločnosť založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy /1/ s. 121

Prínos informačnej spoločnosti:
– zvýšenie kvality života väčším výberom služieb a zábavy
– lepšia podpora vzdelávania a priebežného vzdelávania počas aktívnej kariéry, podpora profesijnej flexibility spoločnosti
– nové možnosti pre uplatnenie tvorivých schopných ľudí
– zvýšenie schopnosti spoločnosti reagovať na zmeny v štruktúre ponuky a dopytu na kvalifikáciu pracovnej sily.
– výkonnejšia a transparentnejšia štátna správa, bližšie k občanovi, vyšší podiel občanov na verejnej správe /5/ s.1

Informačná technológia:
– súhrn technológií používaných pri spracovaní v knižných a informačných systémoch.
Objektom záujmu sú knižné a informačné systémy, automatizované, ktoré využívajú výpočtovú techniku a programovanie a ktoré sú zamerané na spracovanie odborných informácií a dokumentov. /1/ s. 122

Informačné a komunikačné technológie / IKT /
– Pod IKT patria: najmä počítače, počítačové siete a Internet. /4/ s. 1

1, IKT prispieva k mnohonásobnému zveľaďovaniu informačného bohatstva, k aktivizácii intelektuálneho a inovačného potenciálu krajiny, zvyšovaniu jeho účinnosti v prospech rozvoja spoločnosti.
2, Krajiny sveta sa cieľavedome usilujú využívať IKT na urýchlenie rozvoja ekonomiky spoločnosti, na skvalitnenie života občana.
3, Formuje novú, digitálnu a znalostnú ekonomiku.
4, IKT tvorí významný fenomén súčasnej ekonomiky, odstraňuje geografické hranice a podporuje proces globalizácie ekonomiky a medzinárodnú spoluprácu.

Význam IKT je: nezanedbateľný pri sprístupňovaní informácií občanom, pri zjednodušení komunikácie s verejnou a štátnou správou, ako aj pri zvyšovaní podielu občana na riadení štátu. /3/ s. 1

Informatizácia:
– zavádzanie počítačovej a telekomunikačnej techniky do sociálnych procesov

1, je vytvorený analogicky pojmom elektronizácia, automatizácia - technická stránka premien v spoločnosti
2, nie je technický ani technologický, ale sociálny proces spojený s technickými a technologickými zmenami.
3, Základným charakteristickým znakom procesu informatizácie je univerzalizácia informačných metód za využitia informačných technológií vo všetkých ľudských činnostiach, čo umožnilo nájsť nový zdroj rozvoja a rastu – informácie a znalosti.
Predpokladmi realizácie procesu informatizácie sú:

1. cieľavedomé využívanie informácií a znalostí
2. cieľavedomé využívanie informačnej techniky a technológie
3. inštitucionálna základňa
4. ľudský faktor /1/ s. 155

Informatizácia spoločnosti je: chápaná ako koncepčne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúkaného informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.
Najdôležitejším prínosom informatizácie spoločnosti je nová kvalita spoločenského, hospodárskeho a politického života, teda zvýšenie kvality života každého občana, a vytvorenie podmienok pre budovanie vedomostného hospodárstva využívaním metód a prostriedkov informatiky, vrátane IKT. /2 / s. 3

Osobný počítač
-charakteristika- je počítačom určeným pre osobné použitie, prepoužitie jednotlivcom;
-osobný počítač je štandardizovaný a integrovaný mikropočítačový komplex, ktorý vychádza zo štandardov vytvorených IBM a Apple;

-technmické spracovanie:
-hardvér(súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov)
-softvér( označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení)
-procesor(základná jednotka počítača t.j. logický automat pre spracovanie informácií)
-pamäť počítača
-základná doska
-pevný disk
-grafická karta

Technické vybavenie počítača
TVP – inak povedané hardware sú všetky zariadenia a súčiastky potrebné k tomu, aby počítač pracoval, resp. aby pracoval tak ako to užívateľ potrebuje.

Pri pohľade zvonka na typickú zostavu PC obyčajne vidíme základnú jednotku, monitor, klávesnicu a myš. K tejto zostave je možné prikúpiť prídavné zariadenia (napr. tlačiarne, modemy, scannery, atď.)

Všeobecne delíme TVP na tri hlavné skupiny:

Vstupné zariadenia: klávesnica, myš, scanner, jednotka CD-ROM

Slúžia na vkladanie informácií rôzneho charakteru do počítača, prípadne riadenie jeho činnosti.

Výstupné zariadenia: monitor, tlačiareň, plotter, …

Umožňujú výstup údajov vo forme zrozumiteľnej pre bežného používateľa.

Vstupno-výstupné zariadenia: pevné aj pružné disky (skutočnosť, že sú pružné, neznamená, že sa môžu ohýbať), pamäť RAM, …

Umožňujú ukladanie a načítavanie dát.

Klávesnica – slúži na vkladanie textových informácií do počítača. V dnešnej dobe máva 101 – 102 kláves, podľa výrobcu.

Monitor – (obrazovka) zobrazuje výsledné informácie. Navzájom sa jednotlivé typy líšia veľkosťou (základná = 14“), maximálnym rozlíšením, schopnosťou zobrazovať farby, obnovovacou frekvenciou a vyžarovaním.

Myš – polohovacie zariadenie uľahčujúce prácu s počítačom. Môžu byť dvoj- alebo trojtlačítkové. Väčšie a výkonnejšie myši nazývame potkanmi.

Základná jednotka obsahuje transformátor napätia, jednotky HD, FD, CD-ROM, základnú dosku, atď.

Najdôležitejším zo spomenutých zariadení je základná doska (mainboard, motherboard). Na tejto doske sú osadené súčiastky riadiace prácu celého počítača:

- procesor
- matematický koprocesor
- sloty RAM
- obvody ROM
- obvody Cache
- sloty ISA a PCI
- zásuvky pre porty LPT a COM
- obvod CMOS
- chipset základnej dosky
- ovládacie karty
- zásuvka klávesnice

1. Procesor a matematický koprocesor – najdôležitejšie zariadenia, ktorých úlohou je prevádzanie výpočtov, pričom koprocesor kvôli urýchleniu činnosti pomáha procesoru so zložitejšími matematickými operáciami.

2. Do slotov RAM sa zasúvajú karty s pamäťou typu RAM (Random Access Memory), ktorá umožňuje čítanie aj ukladanie údajov. Je závislá na dodávke elektrického prúdu.

3. Obvody ROM (Read Only Memory) sú obvody pamäte, z ktorej sa dá len čítať. Obsahujú základné rutiny, ktoré sa spúšťajú pri štarte počítača a prikazujú napr. hľadanie informácií o konfigurácii počítača v CMOS a BIOS. Existujú aj programovateľné pamäte ROM – PROM a EPROM.

4. Obvody Cache slúžia ako mimoriadne rýchla pamäť, ktorá vyrovnáva rýchlostný rozdiel medzi procesorom a pamäťou RAM.

5. Do slotov ISA a PCI sa zasúvajú ovládacie karty (grafické, zvukové, SCSI, …)

6. Porty LPT a COM slúžia na pripájanie rôznych zariadení (myši, tlačiarne, modemy, …). LPT (paralelné) sú schopné prenášať naraz viac dát, sú teda rýchlejšie než COM. Niektoré zariadenia, napr. modemy však dokážu spracúvať dáta bežiace len v jednej sérii.

7. Ovládacie karty sa zasúvajú do slotov ISA alebo PCI a slúžia na riadenie niektorých zariadení.

Grafické karty – riadia grafický výstup na obrazovku. Dokážu meniť digitálnu informáciu na analógovú, zrozumiteľnú pre monitor. Navzájom sa líšia predovšetkým výkonom a cenou.

Zvukové karty – umožňujú kvalitnejšie ozvučenie počítača a jeho „multimedializáciu“. Podobne ako grafické karty prevádzajú digitálne údaje na analógové, zrozumiteľné pre akustické zariadenia. Rozdiely medzi jednotlivými druhmi spočívajú opäť v cene a kvalite výstupu.

Sieťové karty – umožňujú pripojenie počítača do sietí LAN / WAN, kódovanie a prenos dát po koaxiálnom alebo optickom kábli.

Karty SCSI - vďaka vysokej prenosovej rýchlosti (až niekoľko desiatok MB/s slúžia ako rozhrania pre pripojenie zariadení náročných na rýchlosť prenosu dát, napr. pevné disky, jednotky CD-ROM, scannery, ...

Bezpečnostné karty - znemožňujú používanie počítača neautorizovanými osobami. Úroveň ochrany siaha od vstupného hesla až po kódovanie dát na disku.

Rádio/TV karty - umožňujú sledovanie TV alebo počúvanie rádia

Počítač je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne programovaním), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri modelovanie). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému. Bezprostredným predchodcom elektronických samočinných počítačov bol stroj, ktorý skonštruoval
na Harwardskej univerzite v r. 1937 H. Aiken - MARK I. Realizovaný bol ale až v r. 1944 firmou
IBM. Bol to počítač s vonkajším riadením (t.j. programy i údaje boli uložené mimo pamäte počítača).

K podstatnému obratu v princípe činnosti počítača došlo v r. 1945, kedy John von Neumann
vyslovil ideu, aby sa výpočet v počítači riadil programom, ktorý by bol, rovnako ako spracovávané
údaje, uložený v pamäti počítača. Tak vznikol počítač s vnútorným riadením. Prvým počítačom,
ktorý bol skonštruovaný na tomto princípe, bol počítač ENIAC (Electronic Numerical Integrator
And Calculator). Základné myšlienky použité pri jeho zostrojení vznikli v r. 1946 na Princetonskej
univerzite a bol realizovaný v r. 1952 firmou IBM.

Vo vývoji počítačov môžeme určiť isté historicky sa odlišujúce koncepcie výstavby výpočetných
prostriedkov - generácie počítačov. Predstavujú rozdelenie počítačov podľa použitej technológie
výroby stavebných prvkov, operačnej pamäti, podľa priemernej doby trvania strojovej
operácie, programového vybavenia a celkovej koncepcie výpočtového systému.

Niekedy uvádzaná nultá generácia počítačov zahŕňa v sebe prvé elektromechanické výpočtové
prostriedky z 30.-40. rokov (napr. počítač MARK I). Tieto počítače s reléovými obvodmi
sa pre svoju nízku spoľahlivosť, malú operačnú rýchlosť a nepatrné praktické využitie vlastne
ani do výpočtovej techniky nerátajú.

Pre prvú generáciu počítačov (40.-50. roky) je charakteristické použitie elektroniek ako základných
stavebných prvkov. Ako pamäte sa používali spozďovacie linky, magnetické bubny a feritové jadrá.
Priemerná operačná rýchlosť bola rádovo 103 operácií / sek.
Príznačné je veľmi skromné programové vybavenie, v ktorom prevládala práca so strojovým jazykom.
Koncepcia systému je taká, že počítač tvorí uzavretý celok.

Druhá generácia počítačov (50.-60. roky) vzniká v znamení nových stavebných prvkov - tranzistorov.
Charakteristická je podstatne nižšia spotreba elektrickej energie, menšie rozmery a vyššia spoľahlivosť
systému. Vznikajú prvé programovacie jazyky - FORTRAN, ALGOL, COBOL - a rýchlosť
počítačov vzrastá približne o dva rády. V návrhu výpočtového systému sa začína presadzovať koncepcia
počítača zloženého zo subsystémov (operačný podsystém, pamäťový podsystém, vstup-výstupný
podsystém).

Vznik tretej generácie počítačov ovplyvnil nástup integrovaných obvodov, ktoré podstatne zmenšili
rozmery a príkon počítača. Priemerná operačná rýchlosť vzrástla asi o jeden rád.
Podstatne sa zvyšuje kapacita operačnej pamäte (rádovo 100 kB-1 MB). Programové vybavenie
už je oveľa bohatšie (pomerne dokonalý operačný systém, knižnice programov, prekladače niekoľkých
vyšších programovacích jazykov).
V koncepcii systému sa prechádza k rodinám počítačov, čo sú celé škály modelov rovnakého typu,
od počítača s najmenším výkonom, až po najväčší, ktoré majú spoločnú logickú štruktúru a kompatibilné
(zlúčiteľné) programové vybavenie. Programy vytvorené pre nižšie modely môžu byť bez zmien
spracovávané na vyšších modeloch.
Rozdelenie počítačov do generácií je len zjednodušeným pohľadom na ich vývoj. Vyskytujú sa počítače,
ktoré patria svojím technickým vybavením do dvoch generácií alebo sú na ich hranici (napr. počítače
tri aj poltej generácie). Osobný počítač , je počítačom určeným pre osobné použitie, pre použitie jednotlivcom. Osobný počítač je štandardizovaný a integrovaný mikropočítačový komplex, ktorý vychádza zo štandardov vytvorených IBM a Apple[1].
Tento názov vznikol v čase, keď boli počítače väčšinou veľké (sálové, strediskové a pod.) a ich čas sa zdieľal medzi viacerých používateľov (strojový čas). Dnes je väčšina počítačov osobných, preto pod synonymom počítač rozumieme osobný počítač. Osobný počítač nahradil aj pojem počítačová zostava, takže pod pojmom PC rozumieme samotný počítač s jeho vstupnými a výstupnými jednotkami.
Tento termín sa začal používať na konci sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa prvé počítače dostali do domácností. Prechod zo sálového do domáceho prostredia spôsobil aj zmenu v chápaní počítača z vedeckého ponímania (počítač na vedecké výpočty) na zábavné zariadenie. Dnešné osobné počítače sa v prvom rade používajú ako domáce zábavné elektrospotrebiče s prístupom na internet, schopnosťou prehrávať a modifikovať multimediálny obsah, slúžiace tiež ako spojivo medzi ďalšími zariadeniami – prehrávačmi hudby, filmov, fotoaparátmi, televízorom a pod. Slúžia tiež ako sklad multimediálneho obsahu (fotografie, hudba, filmy, texty a pod.)

Informačný proces
Efektívne riadiť organizáciu nie je možné bez primeraného množstva kvalitných
informácií. Úloha informácií v súčasnom svete nadobúda dramaticky na
význame. Presadzujú sa názory, že žijeme na začiatku rozvoja globálnej
informačnej spoločnosti. Ide o takú spoločnosť, kde ekonomický rozvoj, kvalita
života i budúce sociálne zmeny budú stále viacej závisieť od informácií, od ich
kvality, dostupnosti a stupňa ich využitia. Je zrejmé, že informácie sa stávajú
kľúčovým zdrojom rozvoja spoločenského života v globálnom meradle. To sa
odráža aj v požiadavkách na kvalitu manažérskej činnosti.

Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní (je to veda o algoritmickom riešení problémov). Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky.
Informácia je všetko, čo nejakým spôsobom vnímame, či už to využijeme alebo nie. Zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch.

Údaj
Informácia sa stáva údajom(dátami) v dôsledku spracovania digitálnou technológiou. Informácia spracovaná počítačom alebo iným technickým prostriedkom.
Rozdelenie údajov(dát alebo dikitálnych indormácii)
- textové
- grafické
- zvukové
- multimediálne

Štruktúra údajov
Údaje s ktorými program pracuje netvoria izolované objekty, ale existujú medzi nimi väzby, alebo ich možno organizovať tak, aby medzi nimi vhodné väzby existovali. Hovoríme, že údaje majú určitú štruktúru. Je len prirodzené, že údaje organizujeme tak, aby vytvorená štruktúra mala vhodné vlastnosti.
Štruktúry údajov sa pôvodne obmedzovali iba na bit, slovo, prípadne pole slov. Stačili však na reprezentáciu toho najpodstatnejšieho - čísla a logickej hodnoty. Veľmi skoro sa ukázalo, že tieto štruktúry sú nedostačujúce.
V pokroku v organizovaní sme sa "vzdialili" od štruktúr, ktoré poskytuje technické vybavenie počítačov a naopak "priblížili" sme sa k problémom, ktoré chceme na počítači riešiť. Tento "pohyb" priniesol celý rad výhod, ale priniesol aj isté nevýhody. K novým organizáciám údajov už nemáme zodpovedajúce technické vybavenie, ktoré by nám realizovalo potrebné operácie nad týmito štruktúrami.
Použitie takýchto štruktúr si vyžaduje:
1. reprezentovať objekty štruktúry v pamäti počítača, teda vyjadriť ich štruktúrami, ktoré poskytuje počítač,
2. vyjadriť operácie nad štruktúrami pomocou operácií, ktoré nám poskytuje počítač.

Funkčné časti počítača

Konfigurácia
- zoskupenie, rozloženie, zostava, rozostavenie, usporiadanie.

Konfigurácia počítača
- zoskupenie jednotlivých častí(komponentov) počítača
- rozloženie jednotlivých častí(komponentov) počítača
- zostava počítača
- rozostavenie jednotlivých častí(komponentov) počítača
- usporiadanie jednotlivých častí(komponentov) počítača
Kompatibilita(ylúčiteľnosť)
- schopnosť jedného počítačového prvku spolupracovať s prvkom iným, či už na podriadenej alebo rovnocennej úrovni. Tento pojem sa väčšinou vzťahuje na spoluprácu jednotlivých programov(alej HW)

Modularita
- Všeobecný prístup k tvorbe HW alebo SW je založený na snahe vytvoriť kompletný funkčný celok so zameniteľnými časťami(modulmi). Modularite akého kolvek systému zväčšuje jeho pružnosť a rozmanitosť.

Vnútorné zariadenia počítača
- vnútorné časti počítača - všetky časti(komponenty) nachádzajúce sa v
základnej jednotke počítača.
1. matičná doska
komponenty nachádzajúce sa priamo na matičnej doske
2. procesor
3. pamäte počítača
- operačná pamäť
- ROM
- RAM (RWM)
- pamäť CMOS
4. prídavné karty
- grafická karta
- zvuková karta
- sieťová karta
...
komponenty spojené s matičnou doskou káblom
5. pamäte počítača
- vnútorné
-pevný disk(HDD)
- vonkajšie, potrebuju na prepojenie s počítačom zariadenia
- diskové mechaniky
- disketová mechanika (FDD)
- CD - mechanika
- DVD - mechnika
...
6. zdroj - zdroj napájania

Vonkajšie zariadenia počítača
- zariadenia pripojené k základnej jednotke
- zariadenia slúžiace na vstup a výstup informácii
Roydelenie vonkajších zariadení
- vstupné zariadenia - slúžiace na vstup informácii od užívatela
- klávesnica, myš, mikrofón, kamera, skener
- výstupné zariadenia - slúžiace na výstup informácii (dát) s počítača
- monitor, tlačiareň, "ploter", dataprojektor

Informatika
Informatika je nový vedný odbor. Vznikla v dynamickom svete plnom protirečení a dynamicky sa rozvíjala, avšak jej chápanie nie je jednotné. Napriek tomu začala ovplyvňovať svet a čo je dôležité, začala svet spájať. Vstupuje prakticky do každej ľudskej činnosti. Má svoj vlastný predmet skúmania (informácie), má metódy zberu , spracovania, ukladania, ochrany, vyhľadávania, poskytovania a prenosu informácií. Disponuje aj potrebnými technickými prostriedkami.

Čo sú to informačné procesy?
Efektívne riadiť organizáciu nie je možné bez primeraného množstva kvalitných informácií. Úloha informácií v súčasnom svete nadobúda dramaticky na význame. Presadzujú sa názory, že žijeme na začiatku rozvoja globálnej informačnej spoločnosti. Ide o takú spoločnosť, kde ekonomický rozvoj, kvalita života i budúce sociálne zmeny budú stále viacej závisieť od informácií, od ich kvality, dostupnosti a stupňa ich využitia. Je zrejmé, že informácie sa stávajú kľúčovým zdrojom rozvoja spoločenského života v globálnom meradle. To sa odráža aj v požiadavkách na kvalitu manažérskej činnosti.

Aký je rozdiel medzi informáciou a údajom?
Informácia - je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Dáta (jednotné číslo v slovenčine neexistuje) alebo údaje (jednotné číslo údaj) môže znamenať mimo informatiky: jednotlivé fakty, informácie ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva s podobne. Informácia sa stáva údajom (dátami) v dôsledku spracovania digitálnou technológiou – informácia spracovaná počítačom alebo iným technickým prostriedkom.

Čo je to štruktúra údajov ?
Je to zoznam, ľubovoľná postupnosť prvkov, pri čom vieme pridávať a odoberať prvky za alebo pred určeným prvkom vieme zistiť či je prvok v zozname a zistiť či je zoznam prázdny.

Význam informácií pre riadenie
Tak ako je pre život ľudského organizmu dôležitá krv, tak sú pre existenciu podniku dôležité informácie. Umožňujú jednotlivým organizačným zložkám vykonávať svoje funkcie, navzájom koordinovať svoje činnosti a efektívne reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia.

Technické vybavenie počítača: - je to súbor všetkých elektronických a elektrotechnických zariadení, z ktorých je samotný počítač zložený + príslušenstvo. Počnúc základnou doskou, cez mechaniky až po rôzne periférne zariadenia.

Základné časti počítača:
Matičná doska (Mother Board MB) je základným komponentom počítača. Jej súčasťou je BIOS, ktorý je priamo dodávaný výrobcom. Na MB sa ďalej umiestňuje:procesor,operačná pamäť a rôzne rozširujúce komponenty (dosky, porty a pod.)

Basic Input Output System (doslova základný vstupno-výstupný systém), skrátene BIOS, je základný program osobného počítača slúžiaci na komunikáciu hardvéru s operačným systémom počítača. Obvykle je umiestnený v pamäti na základnej doske a je mu predané riadenie po štarte počítača. Po inicializácií systému potom BIOS načíta operačný systém a odovzdá mu riadenie.

Processor je srdcom počítača – on vykonáva všetky aritmeticko-logické operácie. Podľa typu procesora sa dá určiť vek a aj približná konfigurácia počítača.

Operačná pamäť (niekedy označovaná aj ako „hlavná pamäť“) počítača je pamäťou, v ktorej sa ukladajú dáta, ktoré procesor počítača momentálne nespracováva, ale budú potrebné neskôr.

Veľkou prednosťou operačnej pamäte oproti ostatným druhom pamätí (napr. oproti pevnému disku) je jej rýchlosť. Dáta do nej totiž možno uložiť/z nej načítať niekoľkonásobne rýchlejšie, ako by to bolo možné napríklad pri použití pevného disku.

Operačnú pamäť nájdeme v počítači najčastejšie v podobe pamäťového modulu. Časom sa podarilo vyrobiť niekoľko druhov operačných pamätí. Hlavne v 90-tych rokoch prevažovali pamäte s označením SIMM ale objavovala sa aj tzv. EDO-RAM pamäť. V dnešných počítačoch nájdeme prevažne moduly s označením DIMM, SDR, DDR. Najnovším typom operačnej pamäte je DDR2-SDRAM.

Matičná doska je doska obsahujúca elektronické súčiastky tvoriace základné prvky osobného počítača, alebo iného elektronického zariadenia založeného na procesoroch. Matičná doska je zjednocujúcim prvkom v počítači, všetky ostatné moduly, súčasti, diely a periférie sa priamo, alebo nepriamu vkladajú, alebo pripájajú k matičnej doske.
Procesor je pôvodne časť systému (označovaná tiež ako procesorový subsystém), určená na postupné spracúvanie určitých vstupov na výstupy (odtiaľ aj slovo „procesor“, ktoré v latinčine znamená „spracovateľ / ten, kto spôsobuje, že niečo postupne postupuje vpred“). Je to vlastne subsystém systému spracovania dát, ktorý prijíma informácie zakódované predtým vstupným subsystémom, a ktorý údaje potom spracováva a odosiela na výstupný subsystém, kde sa opäť dekódujú na informáciu. Rozlišujeme procesory
 centrálny procesor (CPU)
 matematický koprocesor (FPU)
 grafický procesor (GPU)
 zvukový procesor
 DSP

Operačná pamäť ( „hlavná pamäť“) počítača je pamäťou, v ktorej sa ukladajú dáta, ktoré procesor počítača momentálne nespracováva, ale budú potrebné neskôr. Veľkou prednosťou operačnej pamäte oproti ostatným druhom pamätí (napr. oproti pevnému disku) je jej rýchlosť. Dáta do nej totiž možno uložiť, z nej načítať niekoľkonásobne rýchlejšie, ako by to bolo možné napríklad pri použití pevného disku. Procesor a ostatné komponenty počítača, ktoré sa potrebujú k uloženým informáciám dostať, tak nemusia na prístup k nim príliš dlho čakať. Operačná pamäť je štruktúrovaná pomocou stĺpcov a riadkov. Do oblastí, ktoré vznikli takýmto rozdelením pamäte sa zmestí len určité množstvo údajov. Operačná pamäť každého počítača je energeticky závislá, čo v praxi znamená, že po prerušení dodávky elektrického prúdu alebo po vypnutí počítača, sa všetky údaje, ktoré obsahovala, vymažú. Príčinou tejto energetickej závislosti sú použité moduly operačnej pamäte. Operačnú pamäť nájdeme v počítači najčastejšie v podobe pamäťového modulu.
Permanentná pamäť alebo ROM (Read-Only Memory) je RAM len na čítanie. Všetky ROM sú energeticky nezávislé, čiže zachovávajú údaje aj pri odpojení napájania. ROM sa používa na trvalé uchovanie údajov. Údaje sa jednorázovo uložia a nedajú sa meniť
Pamäť na čítanie a zápis (angl. Read-Write Memory - RWM), dnes bežne nepresne označovaná ako RAM. Slúži na čítanie aj zápis. Používa sa na uchovávanie údajov meniacich sa v čase. energeticky závislá - stráca obsah po odpojení elektrickej energie:
1. statická pamäť RWM - (Static Random Access Memory - SRAM) 2.dynamická pamäť RWM - (Dynamic Random Access Memory - DRAM) 3.energeticky nezávislá - (Non-Volatile Random Access Memory - NVRAM):
4.ferroelektrická (Ferroelectric Random Access Memory - FeRAM) 5.magnetická (Magnetic Random Access Memory - MRAM) - vo vývoji 6.na princípe fázového prechodu (Phase Change Random Access Memory - PCRAM) - vo vývoji

Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorý zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore. Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového, respektíve digitálneho výstupu. Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť, rozlíšenie, farebná hĺbka, veľkosť pamäte. V minulosti výkonnosť grafických kariet určovala hlavne veľkosť pamäte ktorou karta disponovala. Bolo jasné, že grafická karta s pamäťou 32MB je výkonnejšia ako karta disponujúca len 16MB pamäťou. V počiatkoch 3D objektov v počítačovej grafike bolo požadované, aby sa trojrozmerná scéna prepočítala a zobrazila za niekoľko minút. Dnešné grafické karty musia takýchto trojrozmerných scén zvládnuť okolo 70 za jedinú sekundu.
Zvuková karta (tiež známa pod označením audiokarta) je počítačová rozširujúca karta, ktorá zabezpečuje vstup a výstup audiosignálov z a do počítača pod kontrolou riadiaceho programu. Typickým použitím zvukovej karty je zabezpečenie zvukového sprievodu pre multimediálne aplikácie v počítači ako napr. komponovanie hudby, editovanie videa alebo audia, prezentácie, výuka a zábava – hlavne počítačové hry. Väčšina dnešných počítačov má už zabudovanú zvukovú výbavu, no niektoré ešte vyžadujú prídavnú rozširujúcu kartu pre zabezpečenie zvukového vstupu / výstupu.

Sieťová karta alebo LAN karta alebo sieťový adaptér alebo NIC je počítačový hardvér umožňujúci komunikáciu cez počítačovú sieť. Sieťová karta je rozširujúcou kartou počítača, ktorá sa zasúva do zbernice počítača . V súčasnosti už býva súčasťou matičnej dosky ako integrovaný čip s príslušným konektorom. Externé sieťové karty sa pripájajú cez externé konektory počítača (USB). Sieťová karta z logického hľadiska obsahuje elektronické obvody potrebné na komunikáciu použitím špecifickej fyzickej vrstvy a linkovej vrstvy. To poskytuje základ na sieťový protokolový zásobník, umožňujúc komunikáciu v malých skupinách počítačov na rovnakej lokálnej sieti a komunikáciu na veľké vzdialenosti pomocou smerovateľných komunikačný protokolov ako Internet Protocol.
Pevný disk je zariadenie, ktoré sa používa na uchovávanie dát v počítačoch, ale v súčasnosti už aj v mnohých iných prístrojoch. Dáta sa na pevný disk zapisujú pomocou magnetického záznamu, čo má veľkú výhodu najmä v tom, že sú uložené natrvalo, teda až pokiaľ nie sú zmazané používateľom alebo prístrojom. Vďaka tejto vlastnosti býva pevný disk často označovaný aj ako energeticky nezávislé pamäťové médium. Uložené údaje totiž uchováva aj po ukončení dodávky elektrickej energie. Používa sa predovšetkým v počítačoch a iných digitálnych zariadeniach, napríklad v digitálnych fotoaparátoch alebo DVD rekordéroch alebo v prehrávačoch hudby.
Disketová jednotka alebo hovorovo disketová mechanika je vstupno-výstupné zariadenie, slúžiace na dlhodobé ukladanie dát na vymeniteľné magnetické dátové médium - disketu. Disketová mechanika (FDD) je zariadenie pre čítanie a zapisovanie dát na pružné disky. Pripája sa na radič FDD, ktorý je buď súčasťou matičnej dosky počítača, alebo ako samostatný - na rozširujúcej karte. V súčasnosti sa pre svoju jednoduchosť a kompaktnosť používajú výhradne 3.5" mechaniky. Najnovšia generácia počítačov už FDD nepoužíva, napriek tomu je disketa jediné prenosové médium 100% kompatibilné so staršími počítačmi nemajúcimi USB.
Optická mechanika je zariadenie používané v počítači slúžiace na čítanie alebo zápis dát na vymeniteľné optické dátové médium. Údaje sa čítajú z dátového média bezkontaktne – opticky (najčastejšie laserom). Týmto spôsobom je možné dáta aj zapisovať. Podľa typu média poznáme mechaniky pre čítanie a zápis kompaktných diskov (CD), DVD, HD DVD, Blu-Ray a HVD diskov a ich kombinácie. Je to periférne zariadenie počítača. Optické médiá sa vo výpočtovej technike používajú pre uchovávanie (archivovanie), prenos, a výmenu dát. Dáta na médiu sú uložené v špirálovitej stope začínajúcej v strede disku. Disk je vyrobený z polykarbonátového pružného výlisku, na ktorý je nanesená svetloodrazivá vrstva s obsahom zlata alebo striebra a ochranný lak. Nad odrazivou vrstvou napaľovacieho média sa nachádza špeciálna chemická vrstva, ktorá vplyvom svetla (tepla) mení svoje odrazové vlastnosti. Pri zápise sa pomocou laserového lúča zahreje bod na teplotu vyše 300 ˚C. Dôjde k nevratnej zmene farby a toto miesto odráža laserový lúč s menšou intenzitou – tmavé miesto. Zápis na RW médium (CD RW, DVD RW, BD E - ReWritable–prepisovateľné)) umožňuje opätovné uvedenie média do pôvodného stavu – jeho vymazanie. Počet možných prepisov sa uvádza okolo 1000. Na rozdiel od zapisovateľných médií má prepisovateľné médium v sebe chemickú vrstvu ktorá môže byť v amorfnej alebo kryštalickej štruktúre.
Napájací zdroj, (v praxi aj menej presný pojem napájanie), je elektronický obvod, ktorý zabezpečuje elektrickú energiu požadovaných parametrov (obvykle s konštantným napätím) pre napájaný elektronický obvod; obvykle premenou elektrickej energie z iného zdroja.

Počítač = je zariadenie na spracovanie dát, grafických údajov. Slúži aj na riešenie matematických a logických operácií. Pracuje sám, na základe príkazov zadaných človekom. Podľa druhu používaných systémov sa počítače delia na:
- Číslicové
- Analógové
- Hybridné

Podľa použitia na:
- Univerzálne
- Špecializované

Podľa počtu procesorov na:
- Jednoprocesorové
- Viacprocesorové

Počítače sa môžu deliť aj podľa toku dát na:
- Klasické
- Paralelné

Procesor = je základná jednotka počítača. Slúži na spracovanie dát v technickej alebo programovej podobe. Obsahuje aritmetickú jednotku, operačnú pamäť a zaraďovač. Je viacero druhov procesorov: tabuľkové , textové a procesory pracujúce s rozsiahlymi štruktúrovanými množinami údajov – databázové.

Operačná pamäť = je súčasť mikroprocesorového systému v operačnej jednotke. Komunikuje priamo s radičom, s algebricko-logickou jednotkou. Dáta v nej uložené procesor bezprostredne spracúva. Označuje sa aj ako hlavná alebo vnútorná pamäť.

Operačná jednotka = základný stavebný blok počítača. Tvorí ju spravidla radič, aritmetická jednotka a operačná pamäť.

Operačný systém = vrstva obslužného programového systému, ktorý umožňuje komunikáciu s najnižšou úrovňou počítača, s jeho technickým vybavením. Je sprostredkovateľom, ktorý informuje procesor o tom, akú kombináciu inštrukcií má použiť na činnosti žiadané používateľom prostredníctvom vyšších programovacích nástrojov, jazykov.
Aritmetická jednotka = funkčný blok vykonávajúci číselné operácie.

Z histórie počítačov
Aj keď sa stretávame s širokým využitím počítačov až v posledných, asi 45 rokoch,
ich základná myšlienka je stará.
Už v roku 1642 zostrojil B. Pascal mechanický stroj na sčítanie.
V roku 1671 opísal G. W. Leibniz stroj, ktorý mohol násobiť postupným sčítaním.
V roku 1812 postavil anglický matematik Ch. Babbage diferenčný stroj, ktorý vedel riešiť
kvadratické rovnice. Neskoršie sa pokúšal skonštruovať väčší a zložitejší analytický stroj, ktorý
už vystihoval niektoré základné princípy súčasných počítačov. Jeho realizácia však bola za
hranicami vtedajších technických možností.