Blog

Ľudia používajú počítacie prostriedky už storočia, hoci počítače ako ich poznáme dnes, existujú iba od polovice 30- tych rokov. Ľudia vždy hľadali spôsoby ako byť produktívnejší, ako získať vedomosti a ako zlepšiť kvalitu výroby. Nech je dôvod akýkoľvek, cesta za počítačmi má dlhú a významnú históriu.

Trocha vedomostí o histórii počítačov môže pomôcť pochopiť vývoj počítačov a úlohy, ktoré počítače môžu vykonávať. Napríklad, v roku 1981 firma IBM uviedla počítač IBM-PC za približne 3000 dolárov. Dnes cena nového PC s najnovšou technológiou je rovnaká, ale rýchlosť a schopnosti tohto počítača sa zvýšila viac ako 500-násobne.


Prvé počítacie stroje

Medzi prvé počítacie nástroje patrili mechanické stroje. Namiesto elektronických prostriedkov, ktoré poznáme dnes, sa používali primitívne počítacie zariadenia (okrem abakusu), boli založené na ozubenom súkolesí a pákach. V určitom zmysle tieto ranné počítacie stroje vôbec neboli počítačmi, pretože neboli elektronické. Podstata týchto zariadení tvorila základ dnešných počítačov. V skutočnosti štúdium raných počítacích strojov ukazuje prechod od mechanických k elektronickým.


Abacus

Asi okolo roku 3000 p.n.l. Číňania používali rám s posuvnými korálkami na sčítavanie väčšieho počtu čísel, ktorý sa nazýval abakus. Napriek tomu, že pôvod abakusu nie je známy, predpokladá sa, že tento prostriedok pochádzal z Babylónu.


Pascalina

Už stovky rokov učenci pripisujú vynález prvého mechanického počítacieho stroja
Blaise Pascalovi roku 1642 vo veku 19-tich rokov vynašiel počítací prostriedok na mechanické sčítavanie a odčítavanie čísel, ktorý sa osvedčil ako pomerne pozoruhodný a presný prístroj s obmedzenými možnosťami pri sčítavaní a odčítavaní


Kalkulátor Leibnitza

Neskôr v 17. storočí nemecký filozof a matematik G. W. von Leibnitz (1673) zdokonalil pascaline. Vyvinul prístroj, ktorý dokázal násobiť, deliť a počítať s odmocninami. Tento prístroj bol predchodcom modernej kalkulačky.


Jacquardov Tkáčsky Stroj

Jeden z najvýznamnejších vynálezov v počítačovej technike pochádza z tkáčskeho priemyslu, dôležitého priemyslu na začiatku 19. storočia. V tomto čase Joseph Marie Jacquard vyvinul tkáčsky stroj, v ktorom sa tkaný vzor vytváral pomocou dierkovaných kartičiek.


Babbageho diferenčný stroj

V roku 1830 Charles Babbage, anglický matematik navrhol stroj podobný prvému modernému počítaču. Babbage navrhol stroj poháňaný parou na počítanie logaritmov. Stroj používal iba operácie sčítania s využitím vlastností diferenčnej tabuľky a jednotlivých diferencií. Babbage, často nazývaný otcom moderného počítania, nazval tento stroj diferenčný stroj.


Babbageho analytický stroj

Stroj na počítanie rôznych matematických funkcií (1834). Na zadefinovanie postupnosti vykonávania aritmetických krokov Babbage plánoval použiť dierne štítky podobné Jacquardovým. Analytický stroj nebol nikdy zostrojený. Babbageho mechanické zariadenia požadovali presnosť a technológie, ktoré neboli v 19. storočí dostupné.


Holleritov tabulátor

H.Hollerith a J.Powers (1890) vytvorili tabelátor, ktorý sa použil v spojení s triediacou skrinkou pri spracúvaní výsledkov sčítania ľudu v USA. Ručne dierované štítky sa vkladali do matrice a ich dierky určovali prechod elektrického prúdu, čo potom prenášalo na panel tabelačného stroja,


Analógové prístroje

Veľký význam mal vznik zariadení pracujúcich na princípe analógie, analógových prístrojov a prístrojov (mechanických a elektromechanických), ktoré neoperujú s číslami, ale so spojite sa meniacimi fyzikálnymi veličinami. Z analógových prístrojov možno spomenúť Amslerov planiometer (1854), stroj na integrovanie Veglovových a Vetcerových diferenciálnych rovníc (1911-1912). Moderný diferenciálny analyzátor skonštruoval V.Bush(1930).


Prvý Počítač Mark 1

V roku 1937 Howard Aiken a Grace Hopper navrhli elektromechanické zariadenie nazvané automaticko-sekvenčná kalkulačka. Ich zámerom bolo zostrojiť kalkulačku používajúcu elektrické obvody k presúvaniu dát a informácií z jednej časti zariadenia do druhej. Využívanie elektriny urobilo takéto stroje rýchlejšie a oveľa presnejšie ako Babbageho zariadenia a iné mechanické stroje. Aiken a Hopper zrealizovali svoj plán v roku 1944, ktorý predstavili ako počítač Mark 1 Vykonával tri sčítania za sekundu.


Atanasoff-Berry Computer (ABC)

Atanasoff-Berry Computer alebo ABC (1939) bol prvý plne eletronický počítač. Použili 300 elektróniek, ktoré nahrádzali mechanické časti. Bohužial ABC bol zostrojený iba pre určité druhy úloh, ktoré dokázal riešiť, nebol to univerzálny počítač.


ENIAC

V r. 1945 John W. Mauchly a J. Presper Eckert vyvinuli prvý plne elekronický počítač za pomoci vládneho grantu na univerzite v Pensylvánii. Stroj sa volal Elektronical numerical integrator and calculator alebo Eniac.


John von Neuman

Do ďalšieho vývoja počítačov zo stránky teoretickej zasiahol John von Neumannová matematická metóda používala dve čísa nula a jednotka, ktoré reprezentovali všetky inštrukcie a dáta. Dvojhodnotový systém, známy pod názvom binárny systém tvorí základ aj dnešných počítačov. Zaviedol pojem počítač s vloženým programom. Operácie, ktoré počítač realizuje, sú uložené v pamäťových registroch vo forme číselného kódu. Kódy pre danú postupnosť operácií sú v príslušnom zásobníku registrov. Princíp vloženého programu využívajú všetky moderné výkonné počítacie stroje


Počítačové generácie

Pre lepšie pochopenie rozlíšenia podstatných zmien vo výpočtovej techike sa používa pojem generácia. V počítačovej terminológii novou generáciou sa označoval dôležitý vývoj hardwaru. Avšak, nový vývoj v elektronickom inžinierstve umožnil tiež nové počítačové možnosti. Vývoj počítača prechádza z jednej generácie do druhej čoraz rýchlejšie.


Prvá počítačová generácia

Vstup počítačov do sveta komercie je jednou z charakteristík prvej generácie počítačov.

Prvý počítač. ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol univerzálny, automatický počítač UNIVAC. Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Počítače prvej generácie používali na vstup a výstup dát dierne štítky. Vývoj softvéru bol zložitý a vznikali chyby.


Počítače druhej generácie

Druhá generácia, ktorá začala okolo roku 1959, až do polovice 1960, bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale boli menšie a rýchlejšie, potrebovali menšiu elektrickú energiu, boli viac hodnovernejšie a poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie.

Tak ako počítače prvej generácie, počítače druhej generácie boli obmedzované v typoch a množstve úloh, ktoré mohli vykonávať.. Dôležité bolo používanie externej pamäti na ukladanie dát. Pamäťové bunky boli oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie ako tie, ktoré sa používali v prvej generácii. Jeden z prvých typov elektronického ukladania dát bol založený na malom magnete okrúhleho tvaru, nazývaného ferit (core). Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia ako bubnová pamäť používaná v počítačoch prvej generácie. Počítače druhej generácie sa vyznačovali využívaním feritovej pamäte. Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj magnetického disku. Na vývoj softvéru sa používal programovací jazyk FORTRAN, vyvíjaného firmou IBM pre vedcov a inžinierov. Prvé operačné systémy Počítače predstavujúce 2 generáciu sú TRADIS (1955), IBM 650 (1954) ,Minipočítač PDP-8 (1965).


Tretia generácia počítačov

Vývoj a používanie integrovaných obvodov znakom tretej generácie výpočtovej techniky . Táto generácia trvala od roku 1964 až do roku 1970. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na malú silikónovú kartu nazývanú čip (chip). Ďalším dôležitým krokom vo vývoji tretej generácie počítačov bolo predstavenie rodín počítačov (family computers). Najdôležitejší detail je, že rodiny používajú rovnaké čipy a podieľajú sa na rovnakom operačnom systéme alebo metóde kontrolovania počítača.

Vznikali rodiny počítačov s kompatibilným softvérom. Ďalší vývoj tretej generácie diaľkových počítačových terminálov umožňoval týmto firmám spájať sa do jednoduchých veľkých centrálnych počítačov. Ďalšia dôležitá vlastnosť počítačov tretej generácie bolo zvýšené používanie magnetických diskových zariadení na ukladanie dát. Magnetický disk je vynikajúci pretože umožňuje priamy prístup k dátam a nie, ako to bolo predtým sekvenčne. Priamy prístup k dátam podstatne zvýšil rýchlosť výpočtu. Počas tretej generácie počítačov boli vyvinuté nové programovacie jazyky ako BASIC, ktorý sa dal ľahko naučiť a bol na všeobecné použitie. Ďalší bol PASCAL.

Pretože tieto programovacie jazyky sa dali ľahko naučiť a používať, veľa počítačových užívateľov si mohli vytvoriť taký program, ktorý potrebovali. Dôležitá pre túto generáciu bola práca na skvalitnení operačných systémov, ktoré sa objavili počas druhej generácie. Operačné systémy spracúvajú dáta novým spôsobom. Prvá a druhá generácia počítačov spracovávala dáta dávkovým spôsobom a v danom čase vykonávali iba jednu úlohu. Rýchlosť spracovania dát tiež ovplyvňovala rýchlosť vstupných a výstupných zariadení. Operačné systémy tretej generácie umožňujú spracovávať na počítači niekoľko úloh súčasne, viac úlohový operačný systém (multitasking) a s prideľovaním času (time sharing). Každá úloha sa nachádza v malom segmente.

Ak je ukončená jedna úloha, výsledok pošle na disk, terminál, tlačiareň alebo nejaké ďalšie zariadenie. Počítač nie je v nečinnosti, pokiaľ sa prečítajú dáta z pomalého vstupného zariadenia, ale pokračuje v ďalšej úlohe. Operačný systém tiež umožňuje pristupovať viacerým užívateľom k tým istým dátam súčasne, napr. v knižniciach, na letiskách. Počítač 3generácie IBM 360 (1964).


Počítače štvrtej generácie

Miniaturizácia integrovaných obvodov je charakteristická pre štvrtú generáciu. (od 1970 podnes). Mikročip alebo mikroprocesor vykonáva milióny operácii za sekundu. Zahájila sa výroba mikroprocesor Intel 8080. Vážil iba niekoľko gramov a zaberal niekoľko štvorcových centimetrov. V porovnaní so skoršími počítačmi to bol obrovský prevrat. Elektronický čip je v dnešnej dobe výkonnejší, ekonomicky dostupnejší a je menší ako minca.

Ďalšia dôležitá vlastnosť štvrtej generácie počítačov je ich neobyčajne rozsiahle využitie. Počítače môžeme nájsť skutočne v každej malej firme, v každej škole a v miliónoch domácnostiach, pretože sú pomerne lacné. Štvrtá generácia počítačov dáva na výber aplikácie podľa účelov, nie len obmedzené aplikácie. Mikropočítače sa používajú na úradoch, vo veľkoobchodoch, v rôznych servisoch a vo všetkých druhoch podnikania.

Rozvoj mikroprocesorov bol sprevádzaný rozvojom ďalšieho hardvéru. Čo sa týka podstaty pamäte, moderné mikropočítače používajú pre vnútornú pamäť polovodiče (metal-oxide semiconductor MOS). Je to špeciálny čip, ktorý zásobuje veľké množstvo informácií na veľmi malé miesto. Obvody polovodičovej pamäte sú veľmi podobné mikroprocesoru pripojenému k silikónovým čipom. Polovodiče sú veľmi rýchle, avšak sú nestále, teda, pokiaľ je polovodič vypnutý, stráca všetko, čo je v ňom uskladnené.

Dôležitým softvérovým rozvojom štvrtej generácie počítačov sú databázové systémy. Databázové programy dovoľujú užívateľom počítačov zásobené dáta uložiť do iných formátov. Fakulty a univerzity, napríklad, používajú databázové programy na zásobovanie informácií o študentoch a usmerniť dáta podľa rôznych ciest (napr. podľa mena, bezpečnostného čísla atď.)

BASIC a Pascal, rozvinuté v priebehu tretej generácie, sú ideálne pre domáceho mikropočítačového programátora a používanie týchto programovacích jazykov je prospešné pre rozvoj mikropočítačov.
1975 študenti Bill Gates a Paul Allen tvorcovia populárneho programovacieho jazyka BASIC pre osobný počítač ALTAIR(Beginners All-Purpose Symbolic Instruction Code)

Firma Commodor (1977) vyvinula svoj počítač PET Personal Electronic Translator
V tom istom roku sa začal vyrábať aj Apple 2
IBM PC (1981)


Piata generácia počítačov

Čo je príznačné pre rozvoj piatej generácie počítačov? Sme v piatej generácii? Bude mať každá domácnosť počas piatej generácie počítač? Bude snáď mikropočítač tejto generácie dôverný vo všetkom? Jedno tvrdenie je, že počítače piatej generácie budú mať dôležitú funkciu v domácnostiach. Iné tvrdenie je, že počítač piatej generácie nebude dostupný ľuďom až kým nebude vedieť vyvodzovať, usudzovať a učiť, teda kým nebude mať inteligenciu. Preto je ťažké rozlíšiť presne ďalšie generácie, to bude možné až s odstupom času.

Nech sa v ďalšej generácii stane hocičo, bude to pre ďalší rozvoj vzrušujúce. Nové technológie budú riešiť mnoho dnešných každodenných problémov. Ale predsa, s celým pokrokom technológie prídu aj nové obmedzenia a problémy.


Ako ďalej, PC?

O 10 rokov budú procesory pracovať rýchlosťou 20 GHz a hard disky dispono-vať kapacitou 20 terabajtov, ale napriek nesporným rýchlostným a kapacitným zlepšeniam sa využívanie počítačov až tak nezmení. Ich obrazovka bude síce tenšia a ovládať sa budú digitálnym perom, ale účel ich použitia zostane rovnaký: písanie listov, emailovanie, hranie hier, on line nakupovanie... Spoločnosti, ktoré investovali do súčasnej podoby PC miliardy dolárov, skrátka chcú, aby zhodnocovanie ich investícií vydržalo čo najdlhšie.

Zloženie PC môžeme rozdeliť do dvoch skupín:
Hardware – sú to pevné časti PC

Skrinka obsahuje súčiastky počítača starajúce sa o chod, reagovanie na klávesnicu, zobrazovanie na monitor a mnoho ďalších vecí. Môže byť postavená vedľa monitora (hovoríme o toweri) alebo pod ním (desktop).

monitor, klávesnica, myš, skrinka ( v nej je základná doska, procesor, pevný disk, operačná pamäť, zdroj napätia, optická CD alebo DVD mechanika, disketová mechanika, rozširujúce karty – grafická, zvuková, sieťová ...)
Software – je to programové vybavenie PC, tvorí ho

a) Operačný systém – je najdôležitejším programom v počítači (OS),

sprostredkúva všetkým ostatným programom základné operácie pre ovládanie počítača, tiež vyrovnáva rozdiely medzi rôznymi typmi súčiastok. Operačný systém rozhoduje o práci procesoru, uvoľnení pamäte, zápise a čítaní z pevného disku atď. Operačný systém teda umožňuje využitie prostriedkov počítača, ale zároveň všetko striktne riadi.

b) Aplikačné programy: sú to programy, ktoré nám umožňujú už konkrétnu prácu.

a) kancelárske programy - Word, PowerPoint, Excel, Outlook, Access

b) prehľiadače internetu - Opera, Explorer, Mozilla firefox

c) multimediálne programy

d) hry

e) špecializované programy - konštrukčné, grafické, antivírové atď.


Používateľ – (po anglicky user) je to osoba alebo skupina ľudí, ktorá na riešenie svojich úloh používa zariadenie na spracovanie dát a je s ním v bezprostrednom styku.

Programátor – je ten, kto postupom zvaným programovanie implementuje výsledky návrhu projektu.

Program – je postupnosť inštrukcií v zápise zrozumiteľnom počítaču, ktorá slúži na vykonanie úlohy na tomto počítači. Program môže byť vo vykonateľnom alebo zdrojovom tvare.

Súbor – je v osobných počítačoch (najmenšie možné) logické zoskupenie údajov - súbor údajov (dát).

Súbory sa ukladajú na pevný disk alebo do (operačnej) pamäte počítača. Sú usporiadané v stromovej štruktúre v adresároch. Adresár môže obsahovať súbory a adresáre, ktoré môžu obsahovať znova ďalšie adresáre a súbory. Súbor nemôže obsahovať adresáre ani ďalšie súbory, obsahuje údaje v dvojkovej (binárnej), resp. šestnástkovej (hexadecimálnej) číselnej sústave.

• 1939: ABC: Atanasoff-Berry Computer alebo ABC (1939) bol prvý plne eletronický počítač. Použili 300 elektróniek, ktoré nahrádzali mechanické časti. ABC sa nikdy nepreslávil, ale ovlyvnil vývoj počítačov.
• 1945: ENIAC: (Electronic Numerical Interpreter And Calculator) V r. 1945 John W. Mauchly a J. Presper Eckert vyvinuli elekronický počítač. Eniac bol vyvinutý hlavne pre vojenské účely. Využili sa pri ňom nové prvky a konštrukciu ovplyvnilo i jeho určenie na výpočty balistických tabuliek. Eniac bol rýchlejší než prvé počítače, mohol vykonať za jednu hodinu viac operácii ako počítač Mark 1 za jeden týždeň. Bohužiaľ Eniac nemohol fungovať na jeden chod viac ako jednu hodinu. Vážil 80 ton. Skladal sa z 17 486 elektrónok a mal výkon 174 000 Wattov.
• 1949: Prvá generácia počítačov. EDSAC (Electronic Delay Storage Automatic Computer), Maurice V. Wilkesa. Počítač má 16 pamätí pre 256 35-bitových slov (alebo 512 17-bitových). EDVAC (Electronic Discrete Variable Automatic Computer) Johna von Neumanna, prvé skúšky s magnetickými diskami. Používa program umiestnený v pamäti. John W. Mauchly zostavil prvý programovací jazyk "SHORT CODE".
• 1952: IBM produkuje „Defence Calculator” (alebo 701) 2200 operácií za sekundu, 1kb RAM (2048 alebo 4096 36-bitových slov).
• 1953: IBM 726, prvá tlačiareň (k UNIVAC-u, 100 znakov na palec).
• 1956: Prvý pevný disk - IBM 305 RAMAC (Random Access Method of Accounting and Control), nepredajný(len na leasing - ročne 35000 dolárov, cena prototypu 1 milión dolárov).
• 1957: IBM uviedlo programovací jazyk FORTRAN.
• 1958: Prvý modem.
• 1959: Prvý komerčný programovací jazyk COBOL. Prvý kopírovací stroj Xerox 914.
• 1960: Prvý minipočítač PDP-1 od firmy DEC. Prvý výmenný disk v IBM 1311. programovací jazyk ALGOL 60.
• 1961: Prvá grafická karta (v počítači Digital PDP-1).
• 1962: Zárodky internetu - ARPAnet.
• 1963: V Badani zostrojili prvú myš „cursor X-Y”. Inštitút ANSI uzatvára štandard ASCII - 7-bitový systém kódovania znakov.
• 1964: IBM uviedlo na trh System/360. Vyvinul sa programovací jazyk BASIC. Prvý vyrábaný mini - počítač DEC PDP-8.
• 1965: Počiatky Hypertextu. Prvý super - počítač CDC 6600 firmy Control Data Corporation.
• 1966: Prvá elektronická kalkulačka od firmy TEXAS INSTRUMENTS
• 1968: Založenie firmy INTEL.
• 1969: Prvá laserová tlačiareň Xerox PARC.
• 1971: Intel vyvinul 4-bitový mikroprocesor i4004 (108khz).
• 1974: ED Roberts vyvinul prvý osobný počítač ALTAIR.
• 1975: Bill Gates a P. Allen zakladajú MICROSOFT.
• 1976: S. Wozniak a S. Jobs zostrojili počítač APPLE I.
• 1977: S. Wozniak i S. Jobs zakladajú firmu APPLE COMPUTER a produkujú APPLE II.
• 1978: APPLE zostrojil APPLE III. ATARI produkuje model 800 s 256 farebnou grafikou.
• 1980: IBM zostrojil prvý počítač zo série IBM PC.
• 1981: IBM prezentuje prvý počítač zo serie IBM PC z systémom MS DOS.
• 1982: Sony a Philips uvádzajú prvý CD-ROM.
• 1984: Apple produkuje na trh počítače Macintosh.
• 1985: Microsoft vytvoril systém Windows 1.0 pre IBM.
• 1988: Microsoft prezentuje systém Windows 2.03, ktorého okná pripomínajú rozhranie Macintosh.
• 1989: Tim Berners Lee vytvoril sieť WWW (world wide web)
• 1990: Windows bol vydaný vo verzii 3.0.
• 1991: Prezentácia prenosného počítača APPLE POWERBOOK.
• 1992: Microsoft prezentuje Windows 3.1. ATARI prezentuje multimediálny počítač FALCON.
• 1993: Intel prezentuje procesor Pentium. Vyšiel prvý prehliadač internetu "Mosaic" z dielne Andreessena a Erica Bina. Prezentácia alfa WINDOWS 95.
• 1994: Prezentácia ZIP mechaniky firmou Iomega. Marc Andreessen zakladá firmu Netscape. V Londýne bola otvorená prvá internetová kaviareň "Cyberia".
• 1995: Vyvinutá technológia DVD.
• 1996: Microsoft vydáva Windows 95 OEM SR2.
• 1997: Prielom v umelej inteligencii, IBM DEEP BLUE vyhráva šachy s Gari Kasparovom. Prvé Pentium II.
• 1998: Windows 98.
• 1999: Pentium III, Athlon od AMD.
• 2000: Windows ME, 2000.
• 2001: Windows XP, Intel Pentium IV s frekvenciou 2GHz.

Vývoj počítačů


Za nejstaršího prapradědečka prvních počítačů je
považován abakus, počítací pomůcka založená na systému korálků,
které na tyčkách či žlábcích kloužou nahoru a dolů. 1. mechanickou
kalkulačku vynalezl Leonardo da Vinci. Podle jeho poznámek a náčrtků
byl dokonce před třiceti lety jeden takový přístroj postaven. Francouz Blaise
Pascal vyrobil v roce 1642 vlastní mechanickou kalkulačku, která však
uměla pouze sčítat a odčítat. Následoval jej něm. Matematik Gottfried
Wilhelm von Leibniz, jehož tzv. krokový kalkulátor uměl i dělit, násobit
a druhou odmocninu.. Prvním člověkem, který si dokázal představit počítač
v dnešním slova smyslu byl okolo poloviny minulého století Charles
Babbage. V r. 1833 předvedl návrh stroje na řešení
diferenciálních rovnic. Kdyby byl tento stroj postaven, Byla by to parou
poháněná obluda velká jako lokomotiva. Roku 1848 začal Babbage sestrojovat
všeobecně použitelný počítač pracující na mechanické bázi a jeho
spolupracovníkem přitom byla žena, věc v tehdejší době zcela nevídaná.
Tento analytický stroj však nebyl nikdy plně realizován.

První generace počítačů
Pojem, který se začal užívat o mnoho let později. Od
dalších generací se odlišuje několika charakteristickými rysy. Neexistoval
žádný software, každý jednotlivý počítač měl svůj vlastní
program, počítač mohla používat vždy pouze jedna osoba, nikdy ne více
lidí najednou. Hlavní paměť měla méně než 1 000 bajtů a 40-50
kilobajtů umístěných na pevném otáčivém válci. Dalším rysem je používání
elektronek. Především díky elektronkám byly počítače této
generace velmi rozměrné a relativně nespolehlivé.Bylo zcela běžné,
že počítač byl jeden den v týdnu mimo provoz, jen aby mohla být
provedena pravidelná údržba, o niž se staral tým inženýrů, kteří nedělali
nic jiného, než měnili elektronky a čistli a seřizovali zařízení. V r. 1943 Howard H. Aiken a jeho spolupracovníci na Harvardské univerzitě uvedli do provozu 1. programovatelný
elektromechanický kalkulátor ? Harvard Mark I. . Tento ,,báječný
vynález? byl téměř 16 m dlouhý, vážil 5t a obsahoval na
třičtvrtě miliónu součástek a něco málo přes 800km drátových spojů.
Byl pomalý ? tři až pět sekund na početní operaci. Následovníkem Harvard Marka I. byl v r. 1944 ENIAC, který obsahoval 17 486 elektronek, kolem 5 mil. pájených spojů, vážil
kolem 30t a zabíral plochu asi 310m2, což je zhruba plocha
basketbalového hřiště.V roce 1951 byl ve Spojených státech dokončen první
počítač, který si mohl kdokoliv, kdo na to měl, zakoupit. Paměť měla
kapacitu tisíc dvanácticiferných slov a umožňovala provádění 8 333 součtů či 555 součinů za sec.

Druhá generace
S nástupem polovodičů se současně snižovala i
spotřeba energie a rostla spolehlivost a rychlost počítačů. Samozřejmě,
že to byly polovodiče ve formě tranzistorů a diod. Vynález
tranzistoru v r. 1948 tedy podstatně ovlivnil další vývoj počítačů.
Tranzistory se od roku 1956 začaly používat místo elektronek i v počítačích.
Největší změny v této době prodělala paměť ? postupně přešla
od elektronek přes pokusy s magnetickými jádry a magnetickými páskami
až po systém deskové paměti.
Kvůli vysoké ceně magnetických jader byly nejprve jako
sekundární a později i jako primární paměť používány především magnetické
pásky. Typická páska byla asi 400m dlouhá, 1,5 ? 2,5cm široká a
obsahovala přibližně 5 MB informací. Nevýhodou pásky byla příliš dlouhá
přístupová doba, proto se po dalším vývoji přešlo na diskové paměti s podstatně
vyšší kapacitou a nesrovnatelně kratší přístupovou dobou.

Třetí generace
Ačkoli byly tranzistory oproti elektronkám obrovským
skokem vpřed, přece jen úplně nevyhovovaly a vědci dál bádali a
vynalézali. Výsledkem byl vynález integrovaného obvodu (IO). Použitím
IO se rychlost počítačů opět zvýšila. Také rozměry se změnily ? již
se objevují modely relativně malých osobních počítačů.
V říjnu 1958 byl zhotoven první čip, který
na germaniové destičce dlouhé asi 1cm a tenčí než párátko obsahoval pět
součástek ? tranzistor, odpory a kondenzátory. V r. 1964 Gordon
Moore formuloval domněnku, že kapacita IO se každých 12 ? 18 měsíců
zvýší. Tento výrok zatím opravdu platí. V současné době se počet
součástek na čipu vyšplhal až na několik miliónů a vývoj se stále
nezastavil.

Čtvrtá generace
Čtvrtá generace počítačů nastoupila roku 1968 zavedením IO v miniaturizovaném provedení tzv. mikroprocesory. To vedlo ke zvýšení rychlosti a kvality a snížení cen počítačů.Výsledkem jsou nejen vysocevýkonné sálové superpočítače ? nejznámější jsou od frmy Cray, ale na druhé straně hlavně PC v dnešní podobě. Prvním PC můžeme nazvat Anita Mark 8 z r.1965. Dnes jej sice předčí prakticky každá kalkulačka, ale ve své době znamenal průlom do způsobu užívání této techniky ? žádný zvláštní sál na počítač, žádná speciálně
vyškolená obsluha a množství techniků údržby, ale vlastní počítač na stole v kanceláři.


Jen pro zajímavost: i když na Apollu byla použita ta nejlepší výpočetní technika tehdejší doby, všechny počítače zabezpečující jeho let ani zdaleka nedosahovaly kvalit, které má počítač, na kterém byl napsán tento referát.

Zloženie počítača
(1) monitor
(2) matičná doska
(3) Procesor
(4) RAM
(5) Rozširujúca karta
(6) Zdroj
(7) Optická mechanika
(8) Pevný disk
(9) Klávesnica
(10) Myš
(11) Operačné pamäte
(12) Disketové mechaniky
(13) Mechaniky CD-ROM
(14) DVD mechaniky
(15) Sieťové karty

°Informatika je nový vedný odbor. Vznikla v dynamickom svete plnom protirečení a dynamicky sa rozvíjala, avšak jej chápanie nie je jednotné. Napriek tomu začala ovplyvňovať svet a čo je dôležité, začala svet spájať. Vstupuje prakticky do každej ľudskej činnosti.

°Informatika má svoj vlastný predmet skúmania (informácie), má metódy zberu , spracovania, ukladania, ochrany, vyhľadávania, poskytovania a prenosu informácií. Disponuje aj potrebnými technickými prostriedkami.


**Informácia

- je údaj, ktorý odstraňuje alebo zmenšuje našu neznalosť alebo nám pomáha pri rozhodovaní
- posudzujeme ju z dvoch hľadísk:

1. kvalitatívne hľadisko

- obsah a význam informácie

2. kvantitatívne hľadisko

- množstvo informácií
- typy informácií:
- textové
- grafické
- tabuľkové
- prezenčné

Číselné sústavy

- desiatková

- číslo vyjadrujeme ako súčet mocnín
- základom je číslo 10

- dvojková

- základom je číslo 2
- používa len 0 a 1
- číslo sa vyjadruje ako súčet mocníndvojky a zapisuje sa pomocou bitov

- kód dvojkovo-desiatkovej sústavy – BCD

- je to štvorbitový kód, ktorý sa používa pre priame binárne kódovanie čísel v desiatkovej sústave do sústavy dvojkovej

- osmičková

- základom je číslo 8, teda 23
- je to trojbitový kód

- šestnástková – hexadecimálna sústava


Dáta (údaje)

- vyjadrenie skutočnosti v podobe číslicových, abecedných alebo iných grafických znakov
- v PC sa pojmom dáta označujú akékoľvek údaje, ktoré sú spracovávané programom
- všetky údaje, ktoré počítače používajú a spracúvajú, sú uložené na pamäťových médiách vo forme súborov
- typy súborov:

- dátové (údaje, ktoré spracovávame)
- programové
- priamo spustiteľné (komplikované)
-interpretované (skripty v jazykoch PHP, Perl...)

Typy údajov sa delia na :

jednoduché (primitívne) údajové typy
Prirodzené čísla
Celé čísla
Reálne čísla
Logické hodnoty
Znaky
zložené (štruktúrované) typy údajov
Pole
Reťazec
Vektor
Množina
Zásobník
Graf
Tabuľka
Strom
Zoznam
Záznam
Front
Zreťazená voľná pamäť

Informácia je len vtedy informáciou, keď:
§ napomáha narušiť alebo odstrániť neurčitosť v systéme,
§ rozširuje vedomosti o sledovanom systéme,
§ a je využiteľná pre zamýšľaný účel.

Základné funkcie informačného systému

monitorovanie – sledovanie priebehu riadených procesov, vyhľadávanie
a zber príslušných informácií,
§ analýza a hodnotenie – posudzovanie obsahu, významu, aktuálnosti,
komplexnosti a využiteľnosti získaných informácií,
§ spracovávanie – triedenie (selekcia), výber informácií podľa miesta a času
určenia, ich porovnávanie a spracovanie do potrebnej formy (písomne,
elektronicky, graficky, a pod.),
§ uchovávanie – zabezpečenie ich fyzického zachovania v potrebnej forme
k prípadnému ďalšiemu využitiu (archivovanie, indexovanie a pod.),
§ distribúcia – proces zabezpečenia informačných tokov v rámci
organizácie, zabezpečenie informačných výstupov do externého
prostredia,

spotreba a využitie – proces použitia vybraných informácií v rámci
analytických a rozhodovacích činností manažéra, posúdenie ich ďalšej
možnej využiteľnosti, prípadne posúdenie ich potrebného doplnenia či
spresnenia.

Hardware - tento pojem pochádza z angličtiny a znamená: železiarsky tovar, výzbroj, vybavenie armády, ako aj:


Technické vybavenie počítača: - je to súbor všetkých elektronických a elektrotechnických zariadení, z ktorých je samotný počítač zložený + príslušenstvo.

Každý počítač musí obsahovať 3 základné časti:

1.Matičná doska-Matičná doska (aj MB, základná doska, motherboard, mainboard, mobo) je doska obsahujúca elektronické súčiastky tvoriace základné prvky osobného počítača, alebo iného elektronického zariadenia založeného na procesoroch

.2 Procesor-Je to subsystém systému spracovania dát, ktorý prijíma informácie zakódované predtým vstupným subsystémom, a ktorý údaje potom spracováva a odosiela na výstupný subsystém, kde sa opäť dekódujú na informáciu.



3.Pamäť
-Operačná pamäť (niekedy označovaná aj ako „hlavná pamäť“) počítača je pamäťou, v ktorej sa ukladajú dáta, ktoré procesor počítača momentálne nespracováva, ale budú potrebné neskôr. Veľkou prednosťou operačnej pamäte oproti ostatným druhom pamätí (napr. oproti pevnému disku) je jej rýchlosť. Dáta do nej totiž možno uložiť/z nej načítať niekoľkonásobne rýchlejšie, ako by to bolo možné napríklad pri použití pevného disku. Procesor a ostatné komponenty počítača, ktoré sa potrebujú k uloženým informáciám dostať, tak nemusia na prístup k nim príliš dlho čakať.

VNÚTORNÝ HARDWARE:

· ZÁKLADNÁ DOSKA
· PROCESOR
· OPERAČNÁ PAMAŤ
· PORTY LPT A COM
· OVLÁDACIE KARTY
· Grafické karty
· Zvukové karty
· Sieťové karty
· Karty SCSI
· Bezpečnostné karty
· Rádio/TV karty

VSTUPNÉ ZARIADENIA
· Slúžia na vkladanie informácii rôzneho charakteru do počítača, prípadne riadenie jeho činnosti
· KLÁVESNICA
· MYŠ
· SCANNER
· CD-ROM
· DVD
VÝSTUPNÉ ZARIADENIA
· Umožňujú výstup údajov vo forme zrozumiteľnej pre bežného užívateľa
· MONITOR
· TLAČIAREŇ
· PLOTTER
· PREZENTAČNÁ TECHNIKA
VSTUPNO-VÝSTUPNÉ
· Umožňujú ukladanie a načítanie dát (pevné a pružné disky, pamate RAM)

Hardvér je technické vybavenie počítača a počítačových komponentov.
Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču.
V úvodzovkách „všetko, čo sa dá chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí k počítaču.

Softvér je označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Má nemateriálnu povahu, hovoríme o vývoji softvéru. Rozlišujeme systémový softvér a aplikačný softvér.

Medzi softvér zaraďujeme tak operačné systémy a ovládače zariadení, ako aj všetky druhy aplikačných programov, napríklad textové dokumenty a iné kancelárske aplikácie, grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie multimédií, hry a všetky ostatné programy.


Počítačový softvér vyrábajú programátori, grafici atď v rôznych spoločnostiach, alebo tiež v komunite používateľov.Softvér môže byť bezplatný a platený . Bezplatný softvér je voľne šírený a môže byť jednoducho upraviteľný. Platený softvér môžete používať iba vtedy, ak zaplatíte za licenciu softvéru, a nebudete ju porušovať. Platený softvér teda vlastníme, je len možné používať ho po zaplatení a splnení podmienok.

Softvér získame na Internete, lokálnej sieti, na pamäťových médiách(cd,dvd), alebo už predinštalovaný v počítači.

Softvér (Software)

– programové vybavenie počítača, delíme ho na niekoľko kategórií:
1. operačné systémy – špecifický program, ktorý riadi celý počítač, umožňuje spúšťať
iné programy, pracovať so súbormi, komunikovať s počítačmi v sieti atď.

2. programovacie prostredie – slúži na vytváranie iných programov, umožňuje
zapisovať, spúšťať a ladiť nové programy .

3. aplikačné programy – patria sem kancelárske programy, na písanie textu, tabuľky,
grafický editor, hry, programy na úpravu zvuku a videa.

4. nástroje – programy, ktoré uľahčujú prácu s počítačom, slúžia pri nastavovaní
rozličných vlastností PC....

5. informačné systémy – programy, ktoré bežia na mnohých počítačoch a pracuje s nimi
súčasne viac ľudí, niekoľko aplikácií, ktoré spolu navzájom spolupracujú.

Hardvér je súhrnný názov pre technické vybavenie počítača, počítačových komponentov.
Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču. Je všetko čo sa dá chytiť.

Softvér je označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov,ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Má nemateriálnu povahu, hovoríme o vývoji softvéru. Rozlišujeme systémový softvér a aplikačný softvér.
Medzi softvére zaradujeme operačný systém ,ovládače zariadení.
Počítačové softvéri vyrábajú programátori, grafici v rôznych spoločnostiach.

Bezplatný softvér- je volne šírený a môže byť jednoducho upravený

Platený softvér- používame vtedy ak zaplatíme za licenciu softvéru
-nemôžeme ho vlastniť

Dá sa získať na internete, lokálnej sieti na pamäťových médiách (CD, DVD), alebo už pred-inštalovaný na novom počítači.

1. operačné systémy
2. programovacie prostredie
3. aplikačné programy
4. nástroje – programy
5. informačné systémy

Hardware a Software
Hardvér (angl. hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov.Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču.
-technické vybavenie PC tj. fyzické komponenty PC
-PC sa skladá z 3 častí - PC, vstupné a výstupné zariadenie
-vnútro PC - základná doska a na nej sú umiestnené ďalšie súčiastky - mikroprocesor, operačná pamäť, ovládač klávesnice, ...
-rýchlosť PC závisí na type a rýchlosti mikroprocesora, na type základnej dosky, na rýchlosti FSB, na veľkosti a type operačnej pamäte, na grafickej karte
-hardwarová kompatibilita znamená zlúčitelnosť komponentov PC


základná doska

-main board; matičná doska
-najdôležitejšia súčasť PC
-obsahuje mikroprocesor, RAM, ROM, pamäť CACHE, vstavaný panel pre vstupno-výstupné konektory (sériové paralelné porty, USB porty, porty pre hracie zariadenia, klávesnica, myš, reproduktory), vnútorné konektory pre vstup a výstup (slúžia pre pripojenie dátových vodičov od disketových mechaník pevných diskov,...), chladenie CPU
mikroprocesor
-vykonávajú sa v ňom aritmetické a logické operácie
-jeho výkonnosť určuje výkonnosť celého PC
-základné charakteristiky - rýchlosť CPU; šírka slova; interná pamäť CACHE; maximum pamäte
-rýchlosť CPU - Central Processing Unit; udáva ju taktovacia frekvencia; pri každom takte sa vykoná 1 inštrukcia (rýchlosť 1MHz vyjadruje 1 milión operácií za sekundu; 1GHz za 1 s sa vykoná 1 miliarda inštrukcií)

operačná pamäť
-RAM, ROM
zbernice
-bus
-je to skupina vodičov, po ktorých sa dáta prenášajú z jednej súčasti dosky do druhej
-predstavujú obojstrannú fyzickú cestu
-slúžia na komunikáciu CPU s pamäťami, prídavnými zariadeniami, klávesnicou a pod.

Softvér (angl. software alebo SW) je označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Má nemateriálnu povahu, hovoríme o vývoji softvéru. Rozlišujeme systémový softvér a aplikačný softvér.
(súbor kódovaných pokynov uložených v číselnej forme, ktoré určujú jednotlivé kroky a ich postupnosť)

Softvéry: operačné systémy,ovládače zariadení,všetky druhy aplikačných programov,textové editory,kancelárske aplikácie, grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie multimédií, hry a všetky ostatné programy.
Softvér sa dá získať na Internete, lokálnej sieti, na pamäťových médiách (CD, DVD...), alebo už predinštalovaný na novom počítači.
Medzi najznámejšie patria napríklad o.s.Windows,programy od Microsoft jako Word,Office apod.,antivírusy ako NOD32,Northon,AVG alebo grafické editory jako Adobe Photoshop,Paint apod.

Hardware a Software





Hardware : Technické vybavenie počítača

- Technické vybavenie PC tj. fyzické komponenty PC
- PC sa skladá z 3 častí - PC, vstupné a výstupné zariadenie
- Vnútro PC - základná doska a na nej sú umiestnené ďalšie súčiastky - mikroprocesor, operačná pamäť, ovládač klávesnice, ...
- Rýchlosť PC závisí na type a rýchlosti mikroprocesora, na type základnej dosky, na rýchlosti FSB, na veľkosti a type operačnej pamäte, na grafickej karte
- Hardwarová kompatibilita znamená zlúčitelnosť komponentov PC

( hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov.Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču.V úvodzovkách „všetko, čo sa dá chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí ku počítaču.

Nevyhnutné súčasti PC:
Procesor CPU
integrovaný obvod s vysokou hustotou integrácie. Obsahuje v púzdre množstvo tranzistorov. Je to vlastne centrum celého počítača. Rýchlosť operácii určuje pracovná frekvencia v MHz. Poznáme 8 bitové, 16 bitové(286,386SX), 32 bitové (386DX,486SX,486DX,Pentium a Pentium2,3, AMD K5, K6, Athlon...)



Software : Programové vybavenie počítača

- Programové vybavenie PC
- Program - postupnosť elementárnych operácií zapísaných v programovacom jazyku
- Časti: operačný systém
pomocné programy
aplikačné programy
kompilátory


operačný systém

-MS DOS, Windows 95, 98, 200, NT, Linux, ...
-slúžia na komunikáciu medzi užívateľom a PC
-najdôležitejšia časť softwaru
-Operačného systému: po zapnutí PC sa rozbehne zdroj - 1. zdroj je aj frekvenčný menič; potom prebieha 2. nábehová diagnostika a po nej sa zavedie operačný systém do operačnej pamäte; nábehová diagnostika - POST (POwer and Self Test) - PC testuje sám seba, svoje najdôležitejšie súčasti; test vykonáva program BIOS (Basic Input Output System), ktorý je v pamäti ROM; najprv testuje inštrukčnú sadu mikroprocesora potom Basic memory (základnú pamäť ... 1-64kB RAM), klávesnicu, dátum a čas, kontroluje video RAM (64kB-1MB) - ak je v poriadku, inicializuje ju a od teraz monitor začína zobrazovať informácie, pokračuje test RAM (nad 1MB) čo vidíme na monitore ako meniace sa čísla, test radiča klávesnice, nastavenie parametrov FDD a HDD, na monitore zasvieti hit del - môžeme konfigurovať CMOS (SETUP), potom sa inicializujú sériové a paralelné porty (aktivuje sa myš alebo tlačiareň ak je zapnutá); po ukončení testov, BIOS odovzdá riadenie programu v ROM - Boot Straú Loader - tento program nájde MBR v PT si nájde informácie, či je disk rozdelený, kde je jeho aktívna oblasť a potom hľadá BR; zavádzací program v BR vyhľadáva postupne súbory operačného systému (io.sys, msdos.sys, comad.com) a zavádza ich do operačnej pamäte; v prípade, že niektorý so súborov nenájde, vypíše chybové hlásenie; po načítaní systému preberá riadenie comand.com;
- Stlačenie tlačidla RESET - prebehne nábehová diagnostika a zavedie operačného systému
- Stlačenie Ctrl-Alt-Del - prebehne zavedie operačného systému


Vypracoval a Prepracoval : Martin Benkovič I.A

Hardvér a Softvér

Hardvér počítača
Počítač je tvorený dvoma základnými komponentmi, časťami:
- hardvér počítača – technické vybavenie počítača,
- softvér počítača – programové vybavenie počítača




Hardvér (hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov. Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču. V úvodzovkách „všetko, čo sa dá chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí ku počítaču.

Softvér (angl. software alebo SW) je označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Má nemateriálnu povahu, hovoríme o vývoji softvéru. Rozlišujeme systémový softvér a aplikačný softvér. Medzi softvér zaraďujeme tak operačné systémy a ovládače zariadení, ako aj všetky druhy aplikačných programov, napríklad textové editory a iné kancelárske aplikácie, grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie multimédií, hry a všetky ostatné programy. Počítačový softvér vyrábajú programátori, grafici atď v rôznych spoločnostiach, alebo tiež v komunite používateľov. Tu pramení aj hlavné rozdelenie softvéru na softvér bezplatný a platený. Bezplatný softvér je voľne šírený a môže byť jednoducho upraviteľný. Platený softvér môžete používať iba vtedy, ak zaplatíte za licenciu softvéru, a nebudete túto licenciu porušovať. Platený softvér teda nemožno vlastniť, je len možné používať ho po zaplatení a splnení podmienok. Softvér sa dá zohnať na Internete, lokálnej sieti, na pamäťových médiách (CD, DVD...), alebo už predinštalovaný na novom počítači.