Blog

VIRUS: sa v oblasti počítačovej bezpečnosti označuje program, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia používateľa. Aby sa mohol rozmnožovať, vkladá kópie svojho kódu do iných spustiteľných súborov alebo dokumentov. Zatiaľ, čo niektoré vírusy môžu byť cielene ničivé (napr. mazať súbory na disku), mnoho iných vírusov je relatívne neškodných, poprípade iba obťažujúcich. U niektorých vírusov sa ničivý kód spúšťa až s oneskorením (napr. v určitý deň, či po nakazení určitého počtu iných hostiteľov), čo sa niekedy označuje ako (logická) bomba. Ďalší negatívny vplyv vírusov je ich samotná reprodukcia, ktorá zaťažuje počítačové systémy a obsadzuje ich zdroje.

VIRUS je typ programu, ktorý sa dokáže sám šíriť tým, že vytvára (niekedy upravené) kópie seba samého. Hlavným kritériom pre posúdenie programu ako vírusu je fakt, že k šíreniu využíva iné súbory - hostiteľov. Vírus sa medzi dvoma počítačmi môže preniesť len tým, že niekto prenesie celého hostiteľa, napr. nejaký používateľ (obvykle neúmyselne) prenesie súbor na diskete či CD-ROM alebo ho pošle prostredníctvom počítačovej siete.


SPOSOBY PRENOSU VYRUSOV MEDZI POCITACMI:

Vírusy sa šíria v rámci jedného počítača i medzi počítačmi. Existuje niekoľko možných prenosových médií medzi počítačmi. Medzi bežné médiá môžeme zahrnúť: diskety, sieťové linky, telefónna linka, výmenné pevné disky a disky CD ROM. Medzi nie príliš časté médiá patria: sériová linka (pri prepojení počítačov), uverejnený zdrojový text vírusu a pamäte EPROM.

Postup pri napadnutí počítača vírusom.
Vypneme počítač. Zavedieme systém z čistej DOS-systémovej diskety chránenej proti zápisu. Z diskety spustíme antivírový program. Ak chceme spúšťať antivírový program z napadnutého disku, najprv ho skopírujme z diskety na pevný disk. Antivírový program spustený z pevného disku poskytuje väčšie možnosti pri liečení aj jeho práca je rýchlejšia. Ak máme nájdený súborový vírus, napadnuté súbory necháme "vyliečiť", ak máme súbory zálohované, je vhodnejšie napadnuté súbory zmazať a nainštalovať nové. Po vyliečení aj lepším antivírovým programom nie vždy súbory pracujú korektne. Ak zdroj nákazy bol boot vírus, necháme previesť obnovu boot sektorov antivírovým programom alebo príkazom SYS si vykonáme obnovu sami (SYS spúšťame z diskety). Ak ide o vírus v MBR, zálohujeme si najprv všetky systémové oblasti a skontrolujeme funkčnosť záložných kopií. Antivírové programy občas poškodia pri odstraňovaní tohto typu vírusu tabuľku partition, čím spôsobia stratu údajov. Ak dokáže náš antivirový program vírus v MBR odstrániť, alebo vie sektor obnoviť z diskety, vykonajme jeho obnovenie.

Skontrolujeme všetky diskety.
Informujeme o nákaze užívateľov, s ktorými si vymieňame diskety

Ochrana pred počítačovými vírusmi

softwarová
hardwarová

DRUHY VYRUSOV:

Adware
Backdoor
Boot sektor
Dialer
Červ
HLL (High Level Languages)
Hoax
Makrovírusy
Parazitné vírusy
Phishing
Prepisujúce vírusy
Riskware
Retrovírusy
Rootkit
Súborové vírusy
Sociálne inžinierstvo
Spyware
Trójsky kôň

Počítač potrebuje mať v pamäti vždy program, podľa ktorého vie, čo a ako má vykonávať. Pokiaľ je pamäť prázdna, počítač je mŕtvy – nedokáže reagovať na stlačenie klávesu, pohyb myší a ignoruje nás, aj keď mu vynadáme. Programu, ktorý sa do pamäte vkladá vždy pri štarte, hovoríme operačný systém.

Operačný systém - je nenahraditeľné rozhranie pri komunikácii hardwaru a softwaru. Bez operačného systému nie je možné počítač používať, pretože všetky príkazy užívateľa musí najprv spracovať operačný systém.

Rozvoj operačných systémov si vyžiadal postupný rozvoj počítačov. Ako vieme prvé počítače sa programovali technicky nastavením určitých prepínačov. Tento spôsob programovania sa však postupne stal doslova brzdou pokroku vo vývoji výpočtovej techniky. A tak vznikla potreba vytvoriť pre počítač sadu programov, ktoré by zabezpečili chod počítača a jeho plnú funkcionalitu.

Operačný systém (OS) je softvér, ktorý spravuje zdroje počítača a poskytuje programátorom rozhranie na prístup k týmto zdrojom. Operačný systém tiež spracúva systémové dáta a vstupy od používateľa a odpovedá alokovaním a spravovaním úloh a interných zdrojov počítača ako služby pre užívateľa. OS vykonáva základné úlohy ako kontrola a alokovanie pamäte, pridelenie priority systémovým požiadavkám, kontrola vstupných a výstupných zariadení, umožnenie pripojenia do siete a správa súborov. Operačné systémy môžme nájsť takmer vo všetkom, čo obsahuje integrované obvody, od osobných počítačov, cez internetové servery, mobilné telefóny, hudobné prehrávače, routre, switche, herné konzoly, digitálne kamery, až po šijacie stroje či teleskopy.
Vo väčšine prípadov, operačný systém nie je prvým kódom, ktorý sa spúšťa v počítači pri bootovaní. Inicializačný kód, vykonávaný v počítači, je zvyčajne nahratý z firmvéru, ktorý je uložený vo Flash ROM, niekedy označovaný aj ako BIOS alebo boot ROM. Firmvér nahrá a spustí jadro operačného systému (zvyčajne z disku, niekedy aj cez sieť) a zobrazí prvý grafický alebo textový výstup, ktorý užívateľ uvidí.
Najbežnejšie súčasné desktopové operačné systémy sú Microsoft Windows, Mac OS X, Linux, FreeBSD a Solaris. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach. Linux, Mac OS X aj Microsoft Windows majú všetky nielen osobné, ale aj serverové varianty. S výnimkou MS Windows, dizajny všetkých spomenutých operačných systémov boli inšpirované, alebo priamo zdedené, z operačného systému Unix. Unix bol vyvinutý v Bell Labs v 60tych rokov a bol základom vzniku mnohých voľných ale aj komerčných operačných systémov.

Aby počítač fungoval tak ako má používa program, podľa ktorého vie, čo a ako má vykonávať. Pokiaľ je pamäť prázdna, počítač je mŕtvy – nedokáže reagovať na stlačenie klávesu, pohyb myší a ignoruje nás. Programu, ktorý sa do pamäte vkladá vždy pri štarte, hovoríme operačný systém. Je to v skutočnosti komplex programov, ktoré majú na starosti komunikáciu počítača s okolitými zariadeniami. Zabezpečujú zobrazovanie údajov, prijímajú impulzy, ktoré do počítača vysielame klikaním klávesov alebo pohybom myší a správajú sa podľa nich. Vďaka operačnému systému počítač rozozná, keď, má spustiť iný program a správať sa podľa jeho inštrukcií. Keď program skončí, operačný systém vie, že má opäť prevziať riadenie, a tak to ide až do vypnutia ( alebo poruchy ).


Čo je to operačný systém?
Operačný systém- je potrebný pri komunikácii hardwaru a softwaru. Bez operačného systému nie je možné počítač používať, pretože všetky príkazy užívateľa musí najprv spracovať OS. OS je súbor programov, ktorý riadi a kontroluje činnosť hardwaru, ale aj softwaru v počítači, stará sa o efektívne využitie operačnej pamäte a procesora, o optimálnu komunikáciu medzi všetkými používanými technickými aj programovými prostriedkami. OS je v užšom zmysle základnou súčasťou softwaru každého osobného počítača – je to skupina programových produktov - programov a údajov, ktorá zabezpečuje čiastočne alebo úplne určité funkcie.


Súčasti OS
Exekutíva - Jadro (výkonná časť) je umiestnené v pamäti, podľa potreby sa inicializuje alebo nahráva do pamäte ostatné dôležité časti OS.
Monitor –– interpreter príkazov (monitorovať – sledovať) zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom. Prijíma a analyzuje impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy a oznamy na zobrazovanie (výstupné zariadenie).
Drivery - ovládače– obslužné programy vstupno-výstupných zariadení. Periférie- vstupno-výstupné ovládače. OS má z hľadiska úrovne programov niekoľko„vrstiev“.


Vývoj OS
1. Počítač mal danú sadu operácií (inštrukcií), ktoré bol schopný vykonávať. Jediným spôsobom akým sa dal takýto počítač riadiť bolo zadanie postupnosti inštrukcií. Komunikácia s počítačom bola možná len v zdrojovom kóde. Osoba musela byť kvalifikovaná.
2. Vznikli riadiace programi, ktoré boli zarodkami OS. Komunikácia s pc obsahovala čoraz viac príkazov na založení ,,jazyku ľudí" ktoré riadiaci program preložil do jazyku stroja. Strojový kód (príklad): 0x82 0xA3 0x01 0x02 0xE6
3. Programátori začali vytvárať grafické nadstavky k svojim programovacím uživateľským prostrediam (UI- user interface). Uživateľské prostredie bolo úzko nadviazané na daný program ale aj na OS. Ich úlohou bolo spríjemniť alebo zjednodušiť použivateľom prácu.
4. Tým že sa paleta hardware rozšírila vznikla potreba dodávania k novým komponentom ovládače.
5. Ďalšia etapa OS bola poznamenaná viacprográmovým spracovaním-multiking
6. Moderné OS preberajú na seba nielen koordináciu hardwaru ale aj ďalšie úlohy ako je komunikácia s inými pc po sieti, pokročilá správa vyrtuálnej pamäte, správa súborových systémov, kontrola pristupových dát a ďalšie

Programové vybavenie počítača je súhrn programov, ktoré počítaču oznamujú, čo má robiť. Každá činnosť počítač, od naj jednoduchších úloh až po riadenie zložitých ekonomických celkov, je vo svojej podstate tvorená postupnosťou elementárnych inštrukcií, ktoré ovládajú jednotlivé technické komponenty.

Programovací jazyk
Programovací jazyk je súbor príkazov pomocou, ktorých programátor napíše nejaký program v jazyku zrozumiteľnom človeku – v tzv. zdrojovom kóde. Následne tento program v zdrojovom kóde počítač pomocou kompilátora (prekladača) preloží a ak v ňom nie sú syntaktické (pravopisné) chyby, preloží ich do strojového kódu.

Základné programové vybavenie:
Operačné systémy – je jadrom program. vybavenia.
Každý počítač musí mať operačný systém, ktorý monitoruje a riadi všetky softvérové a hardvérové aktivity počítača, riadi teda činnosť celého výpočtového systému.

Prvé počítače boli programované priamo v binárnom kóde. To znamená, že tieto počítače nemali vôbec operačný systém a ak chcel užívateľ spracovať nejaký program na počítači, musel ovládať jeho strojový kód. Často sa jednalo o nastavenie veľmi zložitej kombinácie prepínačov, alebo zadávaniu sledu núl a jednotiek, ktorých postupnosť vytvárala program. Takýmto počítačom rozumela veľmi úzka skupina špecialistov.

Základné programové vybavenie:
Operačné systémy – je jadrom program. vybavenia.
Každý počítač musí mať operačný systém, ktorý monitoruje a riadi všetky softvérové a hardvérové aktivity počítača, riadi teda činnosť celého výpočtového systému.

Programovací jazyk
Programovací jazyk je súbor príkazov pomocou, ktorých programátor napíše nejaký program v jazyku zrozumiteľnom človeku – v tzv. zdrojovom kóde. Následne tento program v zdrojovom kóde počítač pomocou kompilátora (prekladača) preloží a ak v ňom nie sú syntaktické (pravopisné) chyby, preloží ich do strojového kódu.

Programové vybavenie počítača




Osobný počítač (ang. Personal computer, skrátene PC, čítaj [pí-sí], hovorovo označované ako pécečko, komp, mikropočítač alebo len počítač, je počítačom určeným pre osobné použitie, pre použitie jednotlivcom. Osobný počítač je štandardizovaný a integrovaný mikropočítačový komplex, ktorý vychádza zo štandardov vytvorených IBM a Apple[1].

Tento názov vznikol v čase, keď boli počítače väčšinou veľké (sálové, strediskové a pod.) a ich čas sa zdieľal medzi viacerých používateľov (strojový čas). Dnes je väčšina počítačov osobných, preto pod synonymom počítač rozumieme osobný počítač. Osobný počítač nahradil aj pojem počítačová zostava, takže pod pojmom PC rozumieme samotný počítač s jeho vstupnými a výstupnými jednotkami.

Dnešný svet je na prahu informačnej spoločnosti. Informácie a práca s nimi začína byť čoraz dôležitejšia. Počítač je vlastne nástroj, ktorý nám umožňuje spracovať informácie. Dnes už počítače zasahujú takmer do každej oblasti nášho života. Od zábavy po prácu, od internetu po riadenie kozmickej lode. Digitálne technológie sa stávajú súčasťou našeho života. Tu je len niekoľko príkladov:
textový editor
grafický editor
zhromažďovanie údajov v databázach
komunikácia elektronickou poštou
vyhľadávanie údajov na internete
hry
multimédiá - spracovanie videa a hudby
špeciálne programy na riadenie napr. letovej prevádzky,
vedeckých experimentov, na modelovanie a simuláciu ... atď.

odklonil si sa od témy

Programové vybavenie PC
Súhrn programov, ktoré počítaču oznamujú, čo má robiť. Každá činnosť počítač, od najjednoduchších úloh az po riadenie zložitých ekonom. celkov, je vo svojej podstate tvorená postupnosťou elementárnych inštrukcií, ktoré ovládajú jednotlivé technické komponenty. Požiadavky na programové vybavenie: funkčnosť, priepustnosť, spoľahlivosť, doba odozvy, náročnosť z hľadiska obsluhy, náročnosť z hľadiska obstarania, adaptabilita, portabilita, úroveň dokumentácie, ekonomické charakteristiky. Programovacie jazyky – umelo vytvorené jazyky, ktoré podobne ako prirodzené jazyky majú svoju abecedu, syntax. sémantiku. Sú komunikačným prostriedkom medzi používateľom počítačového systému a počítačom. Programom vytvoreným v konkrétnom programovacom jazyku sa zadáva počítaču postup vykonávania inštrukcií a riešenia úloh.

Delia sa na-Operačné systémy(Windows a pod.)
-Dáta(Slovníky,Youtube,Magazíny a pod.)
-Aplikácie(kancelárske,grafika,internet...)

Osobný počítač (ang. Personal computer, skrátene PC, čítaj [pí-sí], hovorovo označované ako pécečko, komp, mikropočítač alebo len počítač, je počítačom určeným pre osobné použitie, pre použitie jednotlivcom. Tento termín sa začal používať na konci sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa prvé počítače dostali do domácností. Dnešné osobné počítače sa v prvom rade používajú ako domáce zábavné elektrospotrebiče s prístupom na internet, schopnosťou prehrávať a modifikovať multimediálny obsah, slúžiace tiež ako spojivo medzi ďalšími zariadeniami – prehrávačmi hudby, filmov, fotoaparátmi, televízorom a pod. Slúžia tiež ako sklad multimediálneho obsahu (fotografie, hudba, filmy, texty a pod.)

Dnešné osobné PC sú postavené na báze -procesorov architektúry x86
-výkonná graf. karta schopná prehrávat multimédiá
-optická mechanika(zápis DVD a pod.)
-operačná pamäť
-pevný disk
-výstupné zariadenia(tlačiareň,monitor)
-vstupné zariadenia(myš,klávesnica)



Vývoj PC

Pojem bol používaný v priebehu 70. rokov 20. storočia. Ako zlomový dátum je uvádzaný január 1977, kedy vyšlo prvé číslo Personal Computing Magazine. Je nutné podotknúť, že vývoj výpočtovej techniky v tej dobe bol veľmi prudký a práve platforma osobných počítačov sa stala hnacím motorom rozvoja tejto techniky. Behom niekoľkých rokov sa objavili viaceré vylepšenia a tiež veľké množstvo výrobkov nadväzujúcich na platformu PC – periférií, tlačiarní monitorov a pod. Objavili sa prvé klony PC (PC kompatibilné počítače). V roku 1983 sa objavili prvé pevné disky o kapacite 10 MB, v roku 1986 prvé modely s procesorom 80286 (16bitová zbernica, adresovateľná RAM až 16 MB) a v roku 1989 s procesorom 80386.

Generácie PC: Nultá generácia
Prvá gen. Mainframe
Druhá gen. Skriňové PC
Tretia gen.
Štvrtá gen. Osobné PC
Piata gen. Umelá inteligencia