Blog

Súbor je logické zoskupenie údajov-súbor dát
Súbory sa ukladajú na HDD alebo do pamäte PC. Sú usporiadané v stromovej štruktúre v adresároch. Každý súbor má svoj názov a velkost.Obsahom bývajú rôzne data ako napr.-binárne data,aplikácie,obrázok,strojový kód a podobne.


Meno súboru
Reťazec obsahujúci maximálne 14 znakov pričom nemôže používať niektoré rezervované znaky.Prípona názvu súboru je časť názvu, ktorá nám pomáha určiť, o aký typ súboru(formát) sa jedná.Je vždy oddelená bodkou(.) a obsahuje 1 až 4 znaky.

príklady:
*.txt - Jednoduchý textový dokument
*.doc (*.docx) Textový dokument aplikace Microsoft Office Word
*.pdf Soubor Adobe Acrobat (Adobe Reader)
*.png Grafický souborový formát používaný pro obrázky na síti
*.jpg Nejčastější grafický souborový formát
*.gif Grafický souborový formát používaný na fórech jako avatar
*.mp3 Audio soubor
*.wav Audio soubor, standardní Microsoft Windows hudební formát
*.js Soubor JavaScriptu
*.php PHP Skript
*.zip Komprimovaný soubor v programu Zip
*.flv Flash video soubor
*.exe Spustitelný soubor
*.rar Komprimovaný soubor v programu RAR
*.iso Obraz disku (CD/DVD)
*.lnk Zástupce aplikace (v OS Windows)

Adresár(directory)
Je v informatike organizačná jednotka v súborovom systéme na datovom médiu.Adresár usporiadava dokumenty a dalšie zložky preto, aby si ich užívatel mohol logicky usporiadať.Kôli stromovému systému je priehladný a jednoznačný.

Adresár (directory)
Jeden z troch základných typov súborov, obsahuje záznamy o ďalších súboroch
- aktuálny adresár (actual directory) - adresár, v ktorom sa užívateľ
práve nachádza, vidí len súbory, ktoré sú v ňom umiestnene.
- domovský adresár (home directory) - adresár, ktorý je užívateľovi pridelený v rámci prihlasovacej procedúry. Po prihlásení je zároveň adresárom aktuálnym.
- rodičovský adresár (parent directory) - adresár, v ktorom bol súbor vytvorený.

Meno súboru (file name)
Jedna z foriem užívateľskej alebo textovej identifikácie súboru - reťazec obsahujúci maximálne 14 znakov pričom nemôže používať niektoré rezervované znaky. V texte publikácie je niekedy na rozlíšenie používané vlastne meno súboru.

Súbor
Postupnosť priamo adresovateľných bytov ukončená znakom EOF.
- binárny súbor (binary file) - obsahuje i iné ako znaky.
- blokový špeciálny súbor (block special file) - je spojený s blokovo orientovaným zariadením.
- dočasný súbor (temporary file) - súbor v adresári /tmp, ktorý slúži k dočasnému uchovaniu dát určitého procesu.
- obyčajný súbor (ordinary file) - jeden z troch základných typov súborov, postupnosť bola ukončená znakom EOF bez presne definovanej vnútornej štruktúry podporovanej systémom.
- prevoditeľný súbor (executable file) - súbor s nastaveným príznakom prevoditeľnosti. Je tvorený buď zostaveným programom, t.j. programom obsahujúcim diskový obraz procesu definovaného štruktúrou exec súborom príkazových procedúr.
- súbor záhlavie (header file) - obsahuje zdrojový text jazyka C, ktorý však nie je samostatne preložiteľný je pripojovaný k preložiteľnému textu jazyka C príkazom pred procesoru include.
- špeciálny súbor (special file) - jeden z troch základných typov súborov, užívateľské meno zariadenia, pomocou ktorého sa užívateľ odvoláva na konkrétne zariadenie.
- textový súbor (text file) - obsahuje len znaky kódu.
- znakový špeciálny súbor (character special file) - je spojený so znakovo orientovaným zariadením.

Operačný systém


Operačný systém(súbor technológií), označovaný ako OS je Softwér ktorý spravuje zdroje PC,poskytuje rozhranie a pomáha PC vykovávat určité funkcie.
Základné úlohy Operačného systému sú:
-kontrola a alokovanie pamäte
-kontrola vstupných a výstupných zariadení
-pripojenie do siete
-správa súborov
-pridelovanie priorít systémovým požiadavkam

Najbežnejšie súčasné desktopové operačné systémy sú Microsoft Windows, Mac OS X, Linux, FreeBSD a Solaris. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach. Linux, Mac OS X aj Microsoft Windows majú všetky nielen osobné, ale aj serverové varianty.

História a vznik
Prvé počítače nemali operačné systémy. Začiatkom 60-tych rokov, predajcovia komerčných počítačov dodávali pomerne drahé nástroje pre zmodernizovanie vývoja, plánovania a vykonávania prác na systémoch s dávkovým spracovaním. Príklady vytvorili napríklad UNIVAC a Control Data Corporation, medzi inými.
MS-DOS poskytoval mnoho vlastností operačného systému, ako napríklad prístup k diskom. Avšak mnoho DOS-ovských programov ich celkom obišlo a bežali priamo na hardvéri.
Operačné systémy sa pôvodne rozvinuli na strediskových počítačoch (mainframe) a až oveľa neskôr sa objavili mikropočítačové operačné systémy, ktoré podporovali iba jeden bežiaci program a vyžadovali len veľmi jednoduchý plánovač. Multitasking sa prvýkrát objavil v strediskových počítačoch v 60-tych rokoch.
V rokoch 1969-70, sa prvýkrát objavil UNIX na PDP-7 a neskôr na PDP-11. Veľmi skoro sa stal schopný podporovať prideľovanie času používaním preemptívneho multitaskingu, pokročilú správu pamäte, ochranu pamäte a iné pokročilé vlastnosti. UNIX sa rýchlo stal populárnym OS pre strediskové počítače ale aj minipočítače.

Súčasti OS
Exekutíva - Jadro (výkonná časť) je rezidentne umiestnené v pamäti, podľa potreby sa inicializuje alebo nahráva do pamäte ostatné dôležité časti OS.
Monitor –– interpreter príkazov (monitorovať – sledovať) zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom. Prijíma a analyzuje impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy a oznamy na zobrazovanie (výstupné zariadenie).
Drivery - ovládače– obslužné programy vstupno-výstupných zariadení. Periférie- vstupno-výstupné ovládače. OS má z hľadiska úrovne programov niekoľko„vrstiev“.

Operačný systém (OS) - je nenahraditeľné rozhranie pri komunikácii hardwaru a softwaru. Bez operačného systému nie je možné počítač používať, pretože všetky príkazy užívateľa musí najprv spracovať OS. Zjednodušene OS je súbor programov, ktorý riadi a kontroluje činnosť hardwaru, ale aj softwaru v počítači, stará sa o efektívne využitie operačnej pamäte a procesora, o optimálnu komunikáciu medzi všetkými používanými technickými aj programovými prostriedkami. OS je v širšom zmysle súhrnné označenie pre technické a programové prostriedky počítača (spôsob akým je celý systém tvorený). OS je v užšom zmysle základnou súčasťou softwaru každého osobného počítača – je to skupina programových produktov - programov a údajov, ktorá zabezpečuje čiastočne alebo úplne určité funkcie.

Súčasti OS:

Exekutíva - Jadro (výkonná časť) je rezidentne umiestnené v pamäti, podľa potreby sa inicializuje alebo nahráva do pamäte ostatné dôležité časti OS.
Monitor –– interpreter príkazov (monitorovať – sledovať) zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom. Prijíma a analyzuje impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy a oznamy na zobrazovanie (výstupné zariadenie).
Drivery - ovládače– obslužné programy vstupno-výstupných zariadení. Periférie- vstupno-výstupné ovládače. OS má z hľadiska úrovne programov niekoľko„vrstiev“.

Vývoj OS:

c mal pevne danú sadu operácií (inštrukcií), ktoré bol schopný vykonávať. Jediným spôsobom akým sa dal takýto pc riadiť bolo zadanie postupnosti inštrukcií. Komunikácia s pc bola možná len v zdrojovom kóde. Osoba musela byť kvalifikovaná.
Vznikli riadiace programi, ktoré boli zarodkami OS. Komunikácia s pc obsahovala čoraz viac príkazov na založení ,,jazyku ľudí" ktoré riadiaci program preložil do jazyku stroja. Strojový kód (príklad): 0x82 0xA3 0x01 0x02 0xE6
Programátori začali vytvárať grafické nadstavky k svojim programovacím uživateľským prostrediam (UI- user interface). Uživateľské prostredie bolo úzko nadviazané na daný program ale aj na OS. Ich úlohou bolo spríjemniť alebo zjednodušiť použivateľom prácu.
Tým že sa paleta hardware rozšírila vznikla potreba dodávania k novým komponentom ovládače.
Ďalšia etapa OS bola poznamenaná viacprográmovým spracovaním-multiking
Moderné OS preberajú na seba nielen koordináciu hardwaru ale aj ďalšie úlohy ako je komunikácia s inými pc po sieti, pokročilá správa vyrtuálnej pamäte, správa súborových systémov, kontrola pristupových dát a ďalšie.

Počítačový vírus-označuje program alebo kód, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia používateľa. Aby sa mohol rozmnožovať, vkladá kópie svojho kódu do iných spustiteľných súborov alebo dokumentov, ktoré sa tak stávajú prostriedkom na aktiváciu ďalšieho vírusu.
Vírusy sú iba jedným z druhov zákerného softvéru tzv. malware. Vo všeobecnosti sa ako vírusy označujú napríklad aj počítačové červy a iné druhy malware.
Delenie počítačových vírusov
podľa umiestnenia v pamäti:
-rezidentné
-nerezidentné
podľa cieľa infekcie:
-bootovacie
-súborové
-clustrové
podľa spôsobu infekcie:
-predlžujúce
-prepisujúce
-adresárové
-kombinované
podľa deštrukcie:
-deštruktívne
-nedeštruktívne
podľa správania:
-stealth
-polymorfné
-tunelujúce

Malware-patria sem napríklad vírusy, trójske kone, spyware a adware. V dnešnej dobe sa dostáva zvyčajne cez Internet, hlavne pri prezeraní škodlivých stránok s nie dobre zabezpečeným systémom.
Trójsky kôň- bývajú ním označované programy, ktoré okrem užitočnej funkcie obsahujú skrytú časť, ktorá sa dá aktivizovať po splnení určitej podmienky; krytá časť spravidla vykonáva činnosť deštrukčného charakteru.

Ako chrániť PC od vírusov:
-Nainštalovať antivírusový program
Antivírusový program-je to program, ktorý slúži na lokalizáciu, následné odstránenie vírusu a maximálne napravenie škody ním spôsobené.
-Zabezpečovať aktualizáciu systému Windows

Počítačový vírus je program, ktorý je schopný "sebamnoženia" za prítomnosti vykonateľného hostiteľa, ku ktorému je pripojený. Pri šírení hostiteľa (infikovaného súboru) sa šíri aj vírus. Kedysi prechod vírusov medzi jednotlivými počítačmi zabezpečovali diskety a CD médiá, dnes sa vírusy šíria pomocou sietí, najmä internetu. Mnoho vírusov má aj ďalšiu nepríjemnú vlastnosť: poškodzujú programy a údaje v počítači. Najjednoduchšie vírusy hneď po spustení prepíšu nejaké súbory a tým sa odhalia. Iné zostanú v pamäti počítača a čakajú na splnenie nejakej podmienky (napr. spustenie istého programu). Mimoriadne nebezpečné sú vírusy, ktoré postupne upravujú vaše dáta. Po ich odhalení neviete, ktoré údaje sú správne a ktoré pozmenené. Poslednou novinkou sú polymorfné vírusy, ktoré sa menia s každou novou kópiou. Preto sa ťažko odhaľujú. Mnohé vírusy okrem toho, že sa rozmnožujú, nerobia ďalej nič. Typickým zdrojom nákazy sú pirátske kópie programov. Nebezpečné môže byť aj sťahovanie programov z internetu. Medzi veľmi nebezpečné patrí aj nedávno rozšírený slovenský vírus One Half, ktorý pri každom zapnutí počítača zašifroval časť pevného disku. Po odstránení vírusu boli zašifrované údaje nedostupné.



Malware- kompletné označenie všetkého škodlivého softvéru. V dnešnej dobe nielen vírusy, červy a trójske kone, ale aj spyware, adware, dialery a pod.

SPYWARE je program, ktorý využíva internet k odosielaniu údajov z počítača bez vedomia jeho užívateľa.

ADWARE je program, ktorý znepríjemňuje perácu počítačovou reklamou.

DIALER je program, ktorý zmení spôsob prístupu na internet prostredníctvom modemu. Namiesto bežného telefónneho čísla pre internetové pripojenie presmeruje vytáčanie na čísla, kde je každá minúta vysoko spoplatnená


Počítačové vírusy možne deliť podľa spôsobu parazitizmu:


Boot vírusy
Telo vírusu je umiestnené v systémovej oblasti disku (v boot sektore diskety alebo v MBR pevného disku). Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku (pri štarte PC). Ak je vírus aktívny, môže napadnúť každý prenosný disk, nechránený proti zápisu, s ktorý pracujeme. Z prenosného disku na pevný disk sa vírus prenesie len po zavedení systému z napadnutého disku. Napadnutý disk ale nemusí byť iba systémový.


Súborové vírusy
Súborový vírus sa pripája alebo prepisuje spustitelné súbory (*.COM, *.EXE, *.BAT), alebo súbory, ktoré obsahujú spustiteľný kód (*.BIN, *.OVL ...). Tento vírus sa aktivuje po spustení napadnutého súboru.


Nerezidentný vírus--> spôsobí nákazu len po spustení napadnutého súboru. Nevyužíva operačnú pamäť na svoje šírenie. Bežne nakazí niekoľko súborov obyčajne v aktuálnom adresári.

Rezidentný vírus---> sa po spustení napadnutého súboru trvalo usadí v operačnej pamät počítača. Najčastejšie to býva v konvenčnej pamäti.

Všeobecná činnosť vykonávaná vírusmi


•prevzať kontrolu nad procesorom

•skontrolovať aktuálny stav prostredia

•nainštalovať sa do pamäte

•presmerovať prerušenia

•provést test na podmínku spuštění škody (datum, počet spustení...)

•vykonať záškodnícku činnosť

•nájsť miesto pre vytvorenie svojej kópie

•skontrolovať, či vybrané miesto už kópiu neobsahuje

•vložiť svoju kópiu

•uskutočniť úpravy napadnutého miesta (zakódovanie)



Ochrana pred počítačovými vírusmi
•softwarová
•hardwarová


Softwarová ochrana---> je realizovaná antivírovými programami. Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín:
• jednoúčelové
• komplexné antivírové systémy.

Hardvérová ochrana--->Okrem softvérovej ochrany pred vírusmi existuje i možnosť hardverovej ochrany. Tá sa realizuje pomocou rozširujúcej karty. Karta obsahuje pamäť ROM so špeciálnym softvérom.

Základné funkce:
•bezpečnosť je zaistená pomocou niekoľkostupňového ochranného systému

•prístup k počítaču je pomocou šifrovaného hesla

•uživatelľov je možné rozdeliť podľa prístupových práv, ktoré si sami navrhneme

•pre pevné a prenosné disky je možnosť nastaviť prístupové práva (iba čítanie resp. zápis apod.)

•dlhodobé sledovanie prevádzky počítača vrátane registráce všetkých pokusov o porušenie prístupových práv

•karta obsahuje bateriou zálohovanú pamäť, v ktorej sú uložené všetky prístupové práva a icť parametre

•kartu je možné doplniť o nadstavbové moduly pre zálohovanie, kódovanie apod.

Počítačový vírus- program, ktorý môže nainfikovať iný program a môže spôsobiť problémy v systéme.

Trójsky kôň- samostatný program. Okrem navonok užitočnej činnosť vykonáva aj činnosť škodlivú.

Červy- dokážu sa po sieti rýchlo rozliezť.

Rozdelenie vírusov:
1.) Podľa umiestnenia v pamäti: rezidentné a nerezidentné.
2.) Podľa cieľa infekcie: bootovacie a súborové.
3.) Podľa spôsobu infekcie: predlžujúce, prepisujúce, adresárové a kombinované.
4.) deštruktívne a nedeštruktívne.
5.) Podľa správania a možnosti detekcie: polymorfné, stealth a tunelujúce.

Ako vznikajú a čo spôsobujú ?
-nezvyčajné správanie sa programu
-zmena veľkosti alebo obsahu súborov
-poškodenie dokumentov
- chybové hlásenia počas behu programov
-spomalenie a nestabilnosť systému

Ochrana pred počítačovými vírusmi

- softwerová
- hardwerová

Ochrana pred infikovaním – preventívne opatrenia

- Inštalácia vhodného antivírového programu a jeho aktualizácia.
- Zálohovanie dôležitých údajov na diskety.
- Preverovať cudzie diskety.
- Nenechávať diskety v disketovej jednotke pri štarte systému.
- Preverovať pôvod správ v elektronickej pošte s prílohou – nespúšťať žiadny spustiteľný súbor pokiaľ si nie sme úplne istý dôveryhodnosťou odosielateľa.

Typy antivirusových programov:
1. Kaspersky Personal Pro verzia
2. AVK verzia
3. F-Secure 2005 version
4. eScan Virus Control verzia
5. Norton Firemná verzia
6. Norton Professional verzie
7. McAfee verzia
8. Virus Chaser version
9. BitDefender verzia
10. CyberScrub verzia
11. Panda Platinum
12. Arcavir
13. MKS_VIR
14. RAV verzia
15. F-Prot verzia
16. Panda Titanium
17. PC-cillin 2005
18. Nod32
19. Command
20. Antivirus
21. Avast
22. Dr Web
23. Sophos Sweep
24. UNA verzia
25. BullGuard
26. Norman
27. Ikarus
28. AVG
29. ET Antivirus
30. ZoneAlarm s VET Antivirus
31. Vexira
32. VirusBuster
33. Iba 3,0
34. Fire
35. ClamWin
36. Digitálne Patrol
37. V-Buster Pro
38. Protector Plus
39. V3Pro
40. Ewido
41. ViRobot Expert
42. Quick Heal
43. VirScan Plus
44. MR2S
45. RHBVS
46. Squared 2
47. VirIT
48. TDS
49. Wave
50. AntiTrojan Shield
51. PC dverí stráž
52. Trojan Hunter
53. Tauscan
54. Trojan Remover
55. Cleaner
56. IP Armor
57. Hacker Eliminator
58. Anti-Hacker & Trojan Expert

Počítačový označuje program alebo kód, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia používateľa. Aby sa mohol rozmnožovať, vkladá kópie svojho kódu do iných spustiteľných súborov alebo dokumentov, ktoré sa tak stávajú prostriedkom na aktiváciu ďalšieho vírusu. Takýto program sa teda chová podobne ako biologický vírus, ktorý sa šíri vkladaním svojho genetického kódu do živých buniek. Vírusy sa rozširujú v rámci jedného počítača, ale i medzi viacerými počítačmi. Existuje viacero spôsobov, ako sa môžu počítače infikovať cez rôzne médiá ako je disketa, CD, sieťové linky, výmenné pevné disky, ale najmä cez internet. Vplyv vírusu je ľahko badateľný na spomalení a nestabilite systému, časté je poškodenie dokumentov, zmena veľkosti alebo obsahu súborov, úbytok kapacity pevného disku. Zatiaľ čo niektoré vírusy môžu byť cielene ničivé (napr. mazať súbory na disku), mnoho iných vírusov je relatívne neškodných, poprípade iba obťažujúcich. Pri niektorých vírusoch sa ničivý kód spúšťa až s oneskorením (napr. v určitý deň či po nakazení určitého počtu iných hostiteľov), čo sa niekedy označuje ako logická bomba.


Delenie počítačových vírusov:
1. podľa umiestnenia v pamäti:
a) rezidentné (po infikovaní ostávajú v operačnej pamäti)
b) nerezidentné


2. podľa cieľa infekcie:
a) bootovacie'
b) súborové
c) clustrové


3. podľa spôsobu infekcie:
a) predlžujúce
b) prepisujúce
c) adresárové
d) kombinované


4. podľa deštrukcie:
a) deštruktívne (prepisujú náhodne vybraté sektory a formátujú pevný disk)
b) nedeštruktívne (ich aktivita sa prejavuje vizuálne (zobrazovanie textových správ)


5. podľa správania:
a) stealth (schovávajú sa a kódujú)
b) polymorfné (menia svoj kód a ním sa ďalej rozširujú)
c) tunelujúce (oklamú bezpečnostné prvky BIOSu)


Činnosť vírusu
A) Prevzatie kontroly nad procesorom B) Riadenie stavu prostredia C) Inštalácia do pamäte D) Testovanie na spustenie škody E) Záškodnícka činnosť F)Vytvorenie svojej kópie na nájdenom mieste G) Zakódovanie

Trójske kone
Trójskymi koňmi bývajú označované programy, ktoré okrem užitočnej funkcie obsahujú skrytú časť, ktorá sa dá aktivizovať po splnení určitej podmienky (zvyčajne ide o viazanosť na určitý dátum, napr. 10. apríl, piatok trinásteho, dátum narodenia Jacksna, Nový rok alebo Vianoce). Táto ukrytá časť spravidla vykonáva činnosť deštrukčného charakteru (modifikácia údajov, vymazanie súborov, formátovanie disku a pod.) Ak je bežný program nakazený vírusom, stáva sa nielen ďalším jeho rozširovateľom, ale aj potenciálnym trójskym koňom, ktorého činnosť je priamo úmerná s nebezpečnosťou vírusu.


Antivírusové systémy
Antivírus, alebo Antivírusový softvér je počítačový program, ktorého cieľom je identifikovať a eliminovať počítačové vírusy. Antivírusové systémy sa začali vytvárať so vznikom prvých počítačových vírusov. Spočiatku šlo najmä o antivírusy jednoúčelové, ktoré sa sústredili len na jeden konkrétny vírus.
1988 - niekedy okolo tohto roku vznikol prvý antivírusový systém, schopný ničiť viacero vírusov


Jednoúčelové antivírusy
Zameriavajú sa na detekciu, dezinfekciu jedného konkrétneho vírusu. Nedajú sa použiť ako plnohodnotná antivírusová ochrana. Používajú sa len ak vieme, že máme v počítači konkrétny vírus. Na rozdiel od plnohodnotného antivírusového systému ponúkajú dôkladnejšiu dezinfekciu a ďaleko väčšiu rýchlosť. Väčšinou vznikajú len na detekciu/dezinfekciu hojne sa vyskytujúcich vírusov .


Balík jednoúčelových antivírusov
Tento druh antivírusu dokáže nájsť a odstrániť väčšie množstvo obvykle hojne sa vyskytujúcich vírusov.


Antivírusové systémy
Skladá sa z častí, ktoré sledujú všetky najpodstatnejšie vstupné miesta, ktorými by sa prípadná infiltrácia mohla do počítačového systému dostať (e-mail, www, média(disketa, CD-ROM, DVD, Flash, ...)). Samozrejmosťou býva aj aktualizácia prostredníctvom internetu.



Menej bežné súčasti
Plánovač akcií, ktorý umožňuje v zvolenom termíne automaticky vykonať naplánovanú úlohu
Kontrola integrity dát
Karanténa
Monitorovací program
Antivírusový plug-in pre aplikáciu MS Office
Antivírusový šetrič obrazovky (screensaver)

Počítačový vírus je jednou z mnohých hrozieb bezpečnosti a integrity počítačových systémov. Z programátorského hľadiska je počítačový vírus počítačový program, ktorý môže infikovať iný počítačový program takým spôsobom, že do neho skopíruje svoje telo, čím sa infikovaný program stáva prostriedkom pre ďalšiu aktiváciu vírusu.

Pojem vírus definoval Fred B. Cohen na Pennsylvánskej univerzite, kde experimentoval so samoreplikujúcim sa kódom. Prvé publikácie v oblasti vírovej problematiky sa datujú do rokov 1984-85. V súčasnosti poznáme viac ako 30 000 rozličných, viac či menej nebezpečných, vírusov.

Počítačový vírus je špeciálna programová aplikácia, ktorá je schopná vytvárať kópie. Tato aplikácia má vždy svojho autora. Aby zabezpečil svoje spúšťanie, pripája sa k súborom na disku alebo sa ukladá do systémových oblastí počítača. Vírusy potom môžu neočakávane meniť činnosť programu a môžu mať až charakter naprogramovaného sebazničenia súborov programových aplikácii s časovým oneskorením – tzv. časovaná bomba. Vírusy, ktoré prenikli do počítača za pomoci nevinných súborov – tzv. trójske kone, môžu napríklad zničiť ochranu heslom. Ak je počítač pripojený k sieti Internet môže byť ľahko napadnutý hackerom – človek, ktorý má veľké poznatky o sieti Internet a jeho snahou je deštrukcia súborov alebo vykonanie čo najväčších škôd v databázach počítačov.

Delenia počítačových vírusov:

podľa umiestnenia v pamäti:

- rezidentné (ostávajú v operačnej pamäti počítača aj po ukončení vykonávania infikovaného programu)

- nerezidentné

podľa cieľa infekcie:
- bootovacie
- súborové
- clustrové
podľa chovania:
- stealth (schovávajú sa a kódujú)
- polymorfné (schopné meniť svoj kód, ktorým sa ďalej rozširujú)

Vírusy nie sú jediné hrozby, ktoré ohrozujú bezpečnosť počítačov. Im podobné sú:

Trójsky kôň: Tento program najčastejšie okamžite po svojom spustení prevádza deštrukčnú rutinu. Častokrát trójske kone slúžia na vypustenie nového vírusu.

Makro-víry: Ide o programy naprogramované v jazyku na tvorbu makier v textovom procesore, alebo tabuľkovom kalkulátore a vložené do takého dokumentu. Kvalitný programovací jazyk im umožňuje replikáciu, ale je diskutabilné, či ich radiť medzi vírusy, pretože neobsahujú inštrukcie procesora.

Červy-worms: Takýto program neinfikuje spustiteľné súbory, ale rozširuje sa počítačovou sieťou. Červ nepotrebuje hostiteľa.

Bomby: Programy, ktoré po spustení čakajú na aktivačný podnet (tzv. rozbuška), zväčša kľúč z klávesnice, zmena nejakého súboru, aktuálny dátum, alebo čas, a prevedú deštrukčnú rutinu.

Vlastnosti počítačového vírusu

Nutnosť hostiteľa:
a) systémová oblasť disku (zväčša boot sector)
b) spustiteľné programy (väčšina vírusov)
Malá veľkosť vírového programu
Naprogramované priamo v assembleri (hlavne v minulosti)
Symbióza s hostiteľom (vírus najmä vo svojom vlastnom záujme zabezpečuje po vykonaní vírových inštrukcií aj vykonanie tela pôvodného infikovaného programu)

Počítačový vírus- program, ktorý môže nainfikovať iný program a môže spôsobiť problémy v systéme; Trójsky kôň- samostatný program. Okrem navonok užitočnej činnosť vykonáva aj činnosť škodlivú;
Červ- dokážu sa po sieti rýchlo „rozliezť “;
Rozdelenie vírusov:-podľa umiestnenia v pamäti-rezidentné
-nerezidentné
-podľa cieľa infekcie-bootovacie
-súborové
-podľa spôsobu infekcie-predlžujúce
-prepisujúce
-adresárové
-kombinované
-podľa správania a možnosti detekcie-polymorfné
-stealth
-tunelujúce
-základným prejavom je schopnosť šíriť sa;
-deštruktívne vírusy najčastejšie formátujú pevný disk, prepisujú náhodne vybrané sektory náhodnými dátami, menia obsah súborov, mažú súbory, zašifrujú dáta, atď;
-u nedeštruktívnych vírusov majú aktivačné rutiny najčastejšie charakter vizuálnych prejavov a akustických prejavov;
-najznámejšie antivírové programy:-NOD32-ESET
-AVG -GRISOFT
-AVAST! -Alwil
-F- Prot -Frisk
-Scan -McAfee
-hlavné zásady bránenia sa pred vírusmi-Ak máte výkonný PC: zapnite rezidentnú ochranu a nastavte si aj pravidelné sťahovanie a aktualizáciu vírusovej databázy;
-Ak máte menej výkonný PC: aspoň raz týždenne kontrolujte počítač a dbajte o to, aby databáza nebola zastaraná;
-vždy, keď vložíte do disketovej mechaniky cudziu disketu, hneď ju skontrolujte antivírovým programom;
-ak máte podozrenie, že je váš počítač infikovaný, odpojte sa od internetu, počítač zverte do rúk odborníka alebo sa s ním aspoň poraďte;