Blog

Počítačový vírus je to program, ktorý dokáže rozmnožovať sám seba pridávaním svojho kódu do iných programov. Pre svoje rozširovanie potrebuje hostiteľa – iný program. Z toho vyplýva, že do počítača sa môže dostať jedine tak, že spustíme nainfikovaný program. Spolu so spustením nainfikovaného programu sa aktivuje vírus v operačnej pamäti, a potom napadne i ďalšie súbory v počítači.
Prvé správy v oblasti vírovej problematiky sa zaznamenali v roku 1984.
V súčasnosti sa odhaduje, že existuje zhruba 10.000 základných vírových tvarov.

Najznámejšie PC vírusy: Internetové červy, Trójske kone, E-mailové červy, Zásuvné moduly ActiveX a Java applety, Spyware, Adware, Spammer.

Delenie počítačových vírusov:
Podľa umiestnenia v pamäti:
nerezidentné:
Bootovacie:
Súborové:.
Adresárové:
Multipartitné:
Tunelujúce:

Najznámejšie vírusy:
Internetové červy
Trójske kone
E-mailové červy
Zásuvné moduly ActiveX a Java applety

Najznámejšie antivírusy:

ESET NOD 32
ESET Smart Security
Avira
Norton Antivirus
Panda Antivirus
avast!
AVG,
Kaspersky,
BitDefender

POČÍTAČOVÉ VÍRUSY
1983- je prvá zmienka o počítačových vírusoch ako o programoch, ktoré majú schopnosť
skryto sa množiť a neočakávane meniť chod programov alebo vykonávať nejakú

škodlivú činnosť.

Rozšírené sú 3x viac na V (u nás) ako v krajinách Z Európy.

Delenie vírusov:

1)súborové- napádajú súbory

2)bootovacie - napádajú bootovacie oblasti diskov

sú to tie oblasti, z ktorých BIOS načítava dáta ako prvý (odtiaľto sa začína

načítavať aj systém, a miesto neho sa načíta vírus, ktorý zavedie systém)

3)trójske kone- vírusy, ktoré sa aktivujú len v určitý dátum/hodinu prípadne pri

splnení určitých podmienok a vykonávajú najnepríjemnejšiu činnosť (mazanie súborov,

formátovanie disku..)

Vírusy škodia vo dvoch fázach svojej činnosti a to obdobie

Latencie- vírus sa neprejavuje, len sa skryte množí

Akcie- vírus sa prejaví

Proces infikácie súborov:

súborové vírusy (možnosti:)

1) vírus zmení daný program tak, aby pri jeho spustení získal riadenie ako prvý

- na začiatok programu napíše inštrukciu skoku na vlastné telo vírusu

- zapíše svoje telo na konci tohoto programu

2) vírus úplne prepíše a zničí pôvodný program

bootovacie vírusy

1) Dochádza k prepisu boot sektoru pričom jeho originálna časť sa ukladá do

sektoru, ktorý sa označí ako chybný.

2) dochádza k zavádzaniu systému vírusom

Počítačové vírusy

Označuje sa ako program alebo kód, ktorý sa šíri bez vedomia použivateľa. Rozmnožuje sa vkladaným kópii svojho kódu do iných spustiteľných súborov. Tie sa tak stávajú prostriedkom na aktiváciu dialšieho vírusu.
Takýto program sa teda chová ako biologický vírus. Ten sa šíri vkladaním svojho kódu do živých buniek. Analogicky sa proces nazýva infekcia a napadnutému súboru sa hovorí hostiteľ. Vírusy sa rozširujú v rámci jedného počítača ale aj medzi viacerými. Je veľa spôsobov ako sa môžu počítače infikovať napr.: disketa, CD, internet. Vplyvom vírusu je spomalenie a nestabilita súborov, často sú poškodené dokumenty, úbytok kapacity pevného disku. Vírusy sú iba jedným z druhov zákerného softvéru tzv. Malware. Vírusy sa označujú ako aj napríklad počítačové červy . Niektoré vírusy môžu byť cielene ničivé ( mazať súbory) , mnohé iné vírusy sú relatívne neškodné, poprípade iba obtažujú. Pri niektorých vírusoch sa ničivý kód spúsťa až s oneskorením (napr. v určitý deň či po nakazení určitého počtu iných hostiteľov), niekedy sa to označuje ako logická bomba. Negatívny vplyv vírusov je ich samostatná reprodukcia, ktorá zaťažuje počítačové systémy a obsadzuje ich zrdoje.

Počítačový vírus je program, ktorý dokáže sám seba kopírovať. Aby to dokázal, potrebuje sa napojiť na iný program. Pri šírení tohto programu sa šíri aj vírus. Okrem toho má mnoho vírusov aj ďalšiu nepríjemnú vlastnosť – poškodzujú programy a údaje. Najjednoduchšie vírusy hneď po spustení prepíšu nejaké súbory a tým sa aj odhalia. Iné zostávajú v pamäti počítača. Mimoriadne nebezpečné sú vírusy, ktoré postupne prepisujú dáta. Po ich odhalení neviete, ktoré údaje sú správne a ktoré nesprávne. Poslednou novinkou sú -polymorfné vírusy, ktoré sa menia s každou novou kópiou. Tažko sa odhaľujú. Niektoré vírusy okrem toho, že sa rozmnožujú, nerobia ďalej nič. Typickým zdrojom nákazy sú pirátske kópie programov a najmä e-mail. Nebezpečné môže byť aj sťahovanie programov z internetu. Medzi veľmi nebezpečné patrí aj dávnejšie rozšírený slovenský vírus „One Half“, ktorý pri každom zapnutí počítača zašifroval časť pevného disku. Po odstránení vírusu boli zašifrované údaje nedostupné.

Ochrana pred počítačovými vírusmi:
-Softwarová
-Hardwarová
SOFTWAROVÁ OCHRANA – je realizovaná antivírovými programami. Antivírový program, je program ktorý slúži na lokalizáciu, odstránenie a maximálne napravenie škôd spôsobených vírusom. Na vyhľadanie vírusu využívajú programy rôzne metódy:
a) Kontrolné účty – táto metóda funguje na systéme databázy, ktorú si antivírový program sám vytvorí a pri kontrole porovnáva každý súbor s týmto zoznamom.
b) Hľadanie známych reťazcov – program obsahuje databázu známych vírusov a pri kontrole porovnáva obsah súboru s touto databázou.
c) Heuristická analýza – pri kontrole napodobňuje správanie PC a ak sa dáky program zachová podozrivo, okamžite na to upozorní.
d) Rezidentná ochrana – po zapnutí PC sa spustí aj antivírový program, ktorý počas jeho chodu stráži miesta možného napadnutia.

Hardwarováochrana:
Okrem softvérovej ochrany pred vírusmi existuje i hardwarová ochrana. Tá sa realizuje pomocou rozširujúcej karty. Karta obsahuje pamäť ROM so špeciálnym softvérom.

Základné pojmy - súbor, meno súboru, adresár

Adresár:
- známy aj ako priečinok alebo zložka.
- sú na pevnom disku usporiadané v stromovej štrukture
- môže obsahovať súbory a zložky ktoré môžu obsahovať dialšie súbory a zložky
- adresár s ktorým sa práve pracuje sa nazýva aktuálny adresár
- obsiahnutý adresár v aktuálnom adresári nazývame podadresár
- adresár o úroveň vyššie je nadradený adresár

Súbor:
- je v osobných počítačoch logické zoskupenie údajov
- ukladá sa na pevný disk alebo do pamäte počítača
- je usporiadaný v stromovej štruktúre v adresároch
- nemôže obsahovať adresáre ani dialší súbory
- obsahuje údaje v dvojkovej alebo šestnástkovej číselnej sústave

Vírus je vlastne častica pozostávajúca z jadra nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) vloženej do proteínovej schránky infikujúca živé bunky v biologických organizmoch. Vírusi zaraďujem medzi nebunkové organizmy (Subcelullata). Vírusy sú obligátne intracelulárne parazity, znamená to, že sa môžu reprodukovať iba vo vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný proteosyntetický aparát. Počas replikácie vírusov v hosťovskej bunke môže dôjsť k poškodeniu DNA bunky alebo k jej alternácii. Zdravé ľudské telo reaguje na vírusi produkciou antivírusových proteínov interferónov, ktoré zabranujú prechodu infekcie na susedné bunky. Niektoré vírusi mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si permanentú odolnosť ako napríklad AIDS a Horúčka Lassa, ktoré pravdepodobne prešli na ľudí z iných cicavcov. Veda o vírusoch sa nazýva virológia. Americkí vedci dokázali, že vírusy sa dokážu do ľudskej DNA pevne zabudovať a sú dokonca dedičné.V roku 2008 bol francúzkym výskumným tímom okolo Didiera Roulta objavený vírus Sputnikvírus, ktorý napáda iné vírusy. Bol začlenený do novej skupiny virofágy. Počítačový vírus v oblasti počítačovej bezpečnosti označuje program alebo kód, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia používateľa. Aby sa mohol rozmnožovať, vkladá kópie svojho kódu do iných spustiteľných súborov alebo dokumentov, ktoré sa tak stávajú prostriedkom na aktiváciu ďalšieho vírusu. Takýto program sa teda chová podobne ako biologický vírus, ktorý sa šíri vkladaním svojho genetického kódu do živých buniek.

Počítačové vírusy



Počítačový vírus je jednou z mnohých hrozieb bezpečnosti a integrity počítačových systémov. Z programátorského hľadiska je počítačový vírus počítačový program, ktorý môže infikovať iný počítačový program takým spôsobom, že do neho skopíruje svoje telo, čím sa infikovaný program stáva prostriedkom pre ďalšiu aktiváciu vírusu.

Pojem vírus definoval Fred B. Cohen na Pennsylvánskej univerzite, kde experimentoval so samoreplikujúcim sa kódom. Prvé publikácie v oblasti vírovej problematiky sa datujú do rokov 1984-85. V súčasnosti poznáme viac ako 30 000 rozličných, viac či menej nebezpečných, vírusov.

Počítačový vírus je špeciálna programová aplikácia, ktorá je schopná vytvárať kópie. Tato aplikácia má vždy svojho autora. Aby zabezpečil svoje spúšťanie, pripája sa k súborom na disku alebo sa ukladá do systémových oblastí počítača. Vírusy potom môžu neočakávane meniť činnosť programu a môžu mať až charakter naprogramovaného sebazničenia súborov programových aplikácii s časovým oneskorením – tzv. časovaná bomba. Vírusy, ktoré prenikli do počítača za pomoci nevinných súborov – tzv. trójske kone, môžu napríklad zničiť ochranu heslom. Ak je počítač pripojený k sieti Internet môže byť ľahko napadnutý hackerom – človek, ktorý má veľké poznatky o sieti Internet a jeho snahou je deštrukcia súborov alebo vykonanie čo najväčších škôd v databázach počítač

Počítačový vírus je program, ktorý dokáže sám seba kopírovať. Aby to dokázal, potrebuje sa napojiť na iný program. Pri šírení tohto programu sa šíri aj vírus. Okrem toho má mnoho vírusov aj ďalšiu nepríjemnú vlastnosť – poškodzujú programy a údaje. Najjednoduchšie vírusy hneď po spustení prepíšu nejaké súbory a tým sa odhalia. Iné zostávajú v pamäti počítača a čakajú na splnenie nejakej podmienky. Mimoriadne nebezpečné sú vírusy, ktoré postupne prepisujú vaše dáta. Po ich odhalení neviete, ktoré údaje sú správne a ktoré pozmenené. Poslednou novinkou sú polymorfné vírusy, ktoré sa menia s každou novou kópiou. Preto sa ťažko odhaľujú. Mnohé vírusy okrem toho, že sa rozmnožujú, nerobia ďalej nič. Typickým zdrojom nákazy sú pirátske kópie programov a najmä e-mail. Nebezpečné môže byť aj sťahovanie programov z internetu.
Ako sa šíria?
V dávnej dobe, keď bol populárny systém MS DOS, sa vírusy šírili pomocou diskiet (jediná možnosť). K šíreniu vírusov prispel vlastne aj „strýčko Bill“ a jeho Microsoft. Oni implementovali do systému jazyk WordBasic. Tieto súbory majú príponu *.vbs. Vznikol pre ne názov červ. V minulosti sa elektronickou poštou smeli posielať len texty a tie boli neškodné. Ale znovu Microsoft do nich implementoval HTML a skripty a tak vznikol ďalší spôsob šírenia. K šíreniu vírusov však prispieva aj naivita užívateľov.
Koncom januára 2002 spôsobil veľký rozruch červ Win32:MyParty. Upozorňoval na fotografie z oslavy (párty). Ale veľa ľuďom nebolo podozrivé, že ich priatelia im posielajú pozdrav písaný v angličtine. K správe bol priložený súbor www.myparty.com, čo síce vyzerá ako odkaz na stránku, ale v skutočnosti sa jednalo o program (prípona *.com je pod Windows štandardnou príponou pre spustiteľné programy). No a našlo sa aj veľa ľudí, ktorý na tento odkaz, resp. súbor ťukli.
K šíreniu tiež prispieva mnoho bezpečnostných dier a chýb. A toto začali využívať aj tvorcovia vírusov. Ak používate MS Windows, využite záplaty k týmto chybám na stránke microsoft.com.
Problémové sú tiež najrozšírenejšie aplikácie z balíku MS Office (Excel a Word). Totiž v nich je integrovaný jednoduchý, ale výkonný programovací jazyk Visual basic for Application. Ten slúži na tvorbu makier. Vysoko rizikové sú spustiteľné súbory s príponami *.com a *.exe (ale aj *.ovl, *.bin, *.sts, *.obj a *.dll). Vírus však môže byť šírený aj súbormi s príponami *.sys a *.src – čo sú šetriče obrazovky pre Windows. Menej rizikové sú súbory, ktoré pre svoju činnosť potrebujú ešte nejakú aplikáciu. Príkladom je MS Word a Excel – takže keď ich nemáte nainštalované, tak súbory neotvoríte.

Typy vírusov
BOOT VÍRUSY – telo vírusu je umiestnené na začiatku disku. Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku. Ak je vírus aktívny, môže napadnúť každú disketu, nechránenú proti zápisu, s ktorou pracujeme. Boot vírus sleduje, či do mechaniky nie je zakladaná disketa. Ak áno, skopíruje sa do jej boot sektoru. Z diskety na pevný disk sa vírus prenesie len po zavedení systému z napadnutej diskety. Napadnutá disketa nemusí byť iba systémová.

SÚBOROVÉ VÍRUSY – súborový vírus sa pripája alebo prepisuje spustiteľné súbory, alebo súbory obsahujúce spustiteľný kód. Tento vírus sa aktivuje po spustení napadnutého súboru. Ak spustíme napadnutý program, najprv svoju činnosť vykonáva vírus a až potom napadnutý program. Ak je vírus „dobre napísaný“, program normálne beží a užívateľ si nič nevšimne.
NEREZIDENTNÝ VÍRUS – spôsobí nákazu len po spustení napadnutého súboru. Bežne nakazí niekoľko súborov, obyčajne v aktuálnom adresári.
REZIDENTNÝ VÍRUS – sa po spustení napadnutého súboru trvalo usadí v operačnej pamäti počítača. Najčastejšie to býva v konvenčnej pamäti a pomocou prerušenia INT12 zaistí aby nebol prepísaný iným programom. Rezidentný vírus sa môže nachádzať v konvenčnej pamäti, v pamäti EMS a v prvom 64 kB segmente pamäti extended. Po „usadení sa“ v pamäti, vírus sleduje činnosť užívateľa. Ak pracuje so zdravým súborom, vírus ho napadne. Rezidentný vírus môže napadnúť ľubovoľne veľa súborov.
Postupne sa objavili aj vírusy, ktoré sa dokážu ukryť pred antivírusovými programami – STEALTH VÍRUSY, vírusy ktoré modifikujú sami svoj kód – POLYMORFNÉ VÍRUSY, vírusy ktoré dokázali napadnúť aj iné ako spustiteľné súbory – MAKROVÍRUSY. S príchodom nových operačných systémov sa môžeme opäť tešiť na nové typy vírusov s neuveriteľnými a nemožnými schopnosťami. Tým pôjde dopredu aj vývoj antivírusových programov.

Počítačový vírus je program, ktorý dokáže sám seba kopírovať. Aby to dokázal, potrebuje sa napojiť na iný program. Pri šírení tohto programu sa šíri aj vírus. Okrem toho má mnoho vírusov aj ďalšiu nepríjemnú vlastnosť – poškodzujú programy a údaje. Najjednoduchšie vírusy hneď po spustení prepíšu nejaké súbory a tým sa odhalia. Iné zostávajú v pamäti počítača a čakajú na splnenie nejakej podmienky. Mimoriadne nebezpečné sú vírusy, ktoré postupne prepisujú vaše dáta. Po ich odhalení neviete, ktoré údaje sú správne a ktoré pozmenené. Poslednou novinkou sú polymorfné vírusy, ktoré sa menia s každou novou kópiou. Preto sa ťažko odhaľujú. Mnohé vírusy okrem toho, že sa rozmnožujú, nerobia ďalej nič. Typickým zdrojom nákazy sú pirátske kópie programov a najmä e-mail. Nebezpečné môže byť aj sťahovanie programov z internetu.
Ako sa šíria?
V dávnej dobe, keď bol populárny systém MS DOS, sa vírusy šírili pomocou diskiet (jediná možnosť). K šíreniu vírusov prispel vlastne aj „strýčko Bill“ a jeho Microsoft. Oni implementovali do systému jazyk WordBasic. Tieto súbory majú príponu *.vbs. Vznikol pre ne názov červ. V minulosti sa elektronickou poštou smeli posielať len texty a tie boli neškodné. Ale znovu Microsoft do nich implementoval HTML a skripty a tak vznikol ďalší spôsob šírenia. K šíreniu vírusov však prispieva aj naivita užívateľov.
Koncom januára 2002 spôsobil veľký rozruch červ Win32:MyParty. Upozorňoval na fotografie z oslavy (párty). Ale veľa ľuďom nebolo podozrivé, že ich priatelia im posielajú pozdrav písaný v angličtine. K správe bol priložený súbor www.myparty.com, čo síce vyzerá ako odkaz na stránku, ale v skutočnosti sa jednalo o program (prípona *.com je pod Windows štandardnou príponou pre spustiteľné programy). No a našlo sa aj veľa ľudí, ktorý na tento odkaz, resp. súbor ťukli.
K šíreniu tiež prispieva mnoho bezpečnostných dier a chýb. A toto začali využívať aj tvorcovia vírusov. Ak používate MS Windows, využite záplaty k týmto chybám na stránke microsoft.com.
Problémové sú tiež najrozšírenejšie aplikácie z balíku MS Office (Excel a Word). Totiž v nich je integrovaný jednoduchý, ale výkonný programovací jazyk Visual basic for Application. Ten slúži na tvorbu makier. Vysoko rizikové sú spustiteľné súbory s príponami *.com a *.exe (ale aj *.ovl, *.bin, *.sts, *.obj a *.dll). Vírus však môže byť šírený aj súbormi s príponami *.sys a *.src – čo sú šetriče obrazovky pre Windows. Menej rizikové sú súbory, ktoré pre svoju činnosť potrebujú ešte nejakú aplikáciu. Príkladom je MS Word a Excel – takže keď ich nemáte nainštalované, tak súbory neotvoríte.

Typy vírusov
BOOT VÍRUSY – telo vírusu je umiestnené na začiatku disku. Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku. Ak je vírus aktívny, môže napadnúť každú disketu, nechránenú proti zápisu, s ktorou pracujeme. Boot vírus sleduje, či do mechaniky nie je zakladaná disketa. Ak áno, skopíruje sa do jej boot sektoru. Z diskety na pevný disk sa vírus prenesie len po zavedení systému z napadnutej diskety. Napadnutá disketa nemusí byť iba systémová.

SÚBOROVÉ VÍRUSY – súborový vírus sa pripája alebo prepisuje spustiteľné súbory, alebo súbory obsahujúce spustiteľný kód. Tento vírus sa aktivuje po spustení napadnutého súboru. Ak spustíme napadnutý program, najprv svoju činnosť vykonáva vírus a až potom napadnutý program. Ak je vírus „dobre napísaný“, program normálne beží a užívateľ si nič nevšimne.
NEREZIDENTNÝ VÍRUS – spôsobí nákazu len po spustení napadnutého súboru. Bežne nakazí niekoľko súborov, obyčajne v aktuálnom adresári.
REZIDENTNÝ VÍRUS – sa po spustení napadnutého súboru trvalo usadí v operačnej pamäti počítača. Najčastejšie to býva v konvenčnej pamäti a pomocou prerušenia INT12 zaistí aby nebol prepísaný iným programom. Rezidentný vírus sa môže nachádzať v konvenčnej pamäti, v pamäti EMS a v prvom 64 kB segmente pamäti extended. Po „usadení sa“ v pamäti, vírus sleduje činnosť užívateľa. Ak pracuje so zdravým súborom, vírus ho napadne. Rezidentný vírus môže napadnúť ľubovoľne veľa súborov.
Postupne sa objavili aj vírusy, ktoré sa dokážu ukryť pred antivírusovými programami – STEALTH VÍRUSY, vírusy ktoré modifikujú sami svoj kód – POLYMORFNÉ VÍRUSY, vírusy ktoré dokázali napadnúť aj iné ako spustiteľné súbory – MAKROVÍRUSY. S príchodom nových operačných systémov sa môžeme opäť tešiť na nové typy vírusov s neuveriteľnými a nemožnými schopnosťami. Tým pôjde dopredu aj vývoj antivírusových programov.

Adresár - Programovo pridelená a sprostredkovaná oblasť počítačov na diskovom nosiči (pamäťovom médiu), ktorá je označená podľa predpísaných pravidiel a väčšinou združuje logicky súvisiace súbory.
Súbor:
Najmenšie možné - logické zoskupenie údajov - súbor údajov (dát).
Súbory sa ukladajú na pevný disk. Sú usporiadané v stromovej štruktúre v adresároch. Adresár môže obsahovať súbory a adresáre, ktoré môžu obsahovať znova ďalšie adresáre a súbory.
Súbor môže byť:
-binárny súbor
-blokový špeciálny súbor
-dočasný súbor
-obyčajný súbor
-prevoditelný súbor
-súbor záhlavie
-špeciálny súbor
-textový súbor
-znakový špeciálny súbor
Meno súboru
Jedna z foriem užívateľskej alebo textovej identifikácie súboru -
reťazec obsahujúci maximálne 14 znakov, pričom nemôžeme používať
niektoré rezervované znaky. V texte publikácie môže byť na rozlíšenie
používané vlastné meno súboru.