Úvod do predmetu aplikovaná informatika:
- aplikovateľný-použiteľný;
- informatika-veda o počítačoch a informačných technológiách;
Informačný proces:
-proces zberu,spracovania,prenosu a uchovania informácií
Informácia,údaj, štruktúra údajov:
-informácia-možno ju nájsť : - knižnice
- infokiosky,informátori(- stánky, kde vám podajú informácie ústne, alebo v elektronickej podobe po zadaní kritérií)
-média(tlač, televízia)
-multimédia(multimediálne CD-čka)
-internet(celosvetova počítačova sieť World Wide Web)
-údaj(dátá): -udaje sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta;
-údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie;
-všetky údaje nesú určitý informačný obsah – informáciu;
-ak nám daný údaj nepovie nič nového, hovoríme, že jeho informačný obsah je nulový;
-štruktúra údajov: - údaje s ktorými program pracuje netvoria izolované objekty, ale existujú medzi nimi väzby, alebo ich možno organizovať tak, aby medzi nimi vhodné väzby existovali;
Význam informácií pre riadenie:
-zabezpečovať nevyhnutné informácie pre riadenie podniku
-zber a prenos informácií
-zachovávanie informácií
-spracovanie informácií
-distribúciu informácií

Informácia

Je to pre nás údaj ktorý sme doteraz nepoznali. Informácia musi mať svojho adresáta. Informácia umožňuje odstraňovať neurčitosť, spresňovať nejasnosti, vnášať poriadok do dejov.

Údaj

Je každá správa bez ohľadu na to, či nám daná správa povie niečo nové, alebo nie.Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie.Ak nám daný údaj nepovie nič nového, hovoríme, že jeho informačný obsah je nulový.


Informatika

Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti vzniku, spracovania, prenosu, využívania, uchovania a ochrany informácií sa nazýva informatika. Patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce sa vedy.

Informačný proces

Je to vlastne proces zberu, spracovanie, uchovania informácií.



Informatizácia spoločnosti

Informatizácia spoločnosti predstavuje postupný prechod k maximálnemu využívaniu informačných a komunikačných technológií vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života. Z pohľadu štátu je informatizácia koncepčne riadený proces smerujúci k elektronizácii služieb poskytovaných orgánmi verejnej správy, k rozvoju kvalitného digitálneho obsahu a k rozšíreniu penetrácie širokopásmového internet.


Štruktúra údajov

Údaje s ktorými program pracuje netvoria izolované objekty, ale existujú medzi nimi väzby, alebo ich možno organizovať tak, aby medzi nimi vhodné väzby existovali. Hovoríme, že údaje majú určitú štruktúru. Je len prirodzené, že údaje organizujeme tak, aby vytvorená štruktúra mala vhodné vlastnosti.


Význam informácií pre riadenie

Plnenie základných manažérskych funkcií je nemysliteľné bez informačného zabezpečenia. Význam pre riadenie spočíva v tom, aby sa na ich základe:
1. mohli prijať optimálne rozhodnutia
2. mohli realizovať prijaté rozhodnutia

Udaj je kazda sprava bez ohladu na to, ci ma nejaky informacny obsah alebo nie.

Údaje (dáta) sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky, prípadne ich kombinácie.

Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou
symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho chovanie.

Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti vzniku, spracovania, prenosu, využívania, uchovania a ochrany informácií sa nazýva informatika.

Proces zberu, spracovania, prenosu a uchovania informácií označujeme pojmom informačný proces.

Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky.
Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.
Dáta alebo údaje môže znamenať:
-a) mimo informatiky: jednotlivé fakty, informácie ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva s podobne
-b) v informatike
-akékoľvek informácie spracovávané vo výpočtových systémoch a/alebo programom
-údaje ,ktoré predstavujú najnižší prvok informačného systému a ktoré vyjadrujú jeho základné charakteristiky; najmenšie nedeliteľné prvky oblastí hodnôt dátového typu
-informácie, ktoré majú formálny tvar vyhovujúci pre spracovanie človekom alebo strojové spracovanie, záznam do pamäti alebo na prenos.
Štruktúra údajov:
Údaje s ktorými program pracuje netvoria izolované objekty, ale existujú medzi nimi väzby, alebo ich možno organizovať tak, aby medzi nimi vhodné väzby existovali. Hovoríme, že údaje majú štruktúru. Údaje organizujeme tak, aby vytvorená štruktúra mala vhodné vlastnosti.
Štruktúry údajov sa pôvodne obmedzovali iba na bit, slovo, prípadne pole slov. Stačili však na reprezentáciu toho najpodstatnejšieho =>čísla a logickej hodnoty.
Použitie takýchto štruktúr si vyžaduje:
1. reprezentovať objekty štruktúry v pamäti počítača, teda vyjadriť ich štruktúrami, ktoré poskytuje počítač,
2. vyjadriť operácie nad štruktúrami pomocou operácií, ktoré nám poskytuje počítač.

Informačný systém - proces, ktorý slúži na uchovávanie, znovuzískavanie, spájanie a vyhodnocovanie informácií. Pozostáva zo zariadenia na spracovanie dát, systému banky dát a vyhodnocovacích programov.
Informatika - je veda o systematickom spracovaní informácií, najmä o automatickom spracovaní pomocou číslicových počítačov.
Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu.
Môže byť :
a)analógová – informácia vyjadrená krivkou, vlnou, kontinuálna, spojitá krivka
b)digitálna – informácia vyjadrená v tvare čísla
Údaj - je každá správa bez ohľadu na to, či má pre nás nejaký informačný obsah alebo nie - inými
slovami - či nám daná správa povie niečo nové, alebo nie. Údaje (dáta) sú správy, ktoré vyjadrujú
určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Údajmi môžu byť písmená, čísla, slová, znaky,
prípadne ich kombinácie.
Štruktúra údajov :
Údaje s ktorými program pracuje netvoria izolované objekty, ale existujú medzi nimi väzby, alebo ich možno organizovať tak, aby medzi nimi vhodné väzby existovali. Hovoríme, že údaje majú určitú štruktúru. Je len prirodzené, že údaje organizujeme tak, aby vytvorená štruktúra mala vhodné vlastnosti.
Štruktúry údajov sa pôvodne obmedzovali iba na bit, slovo, prípadne pole slov. Stačili však na reprezentáciu toho najpodstatnejšieho - čísla a logickej hodnoty.

INFORMATIZÁCIA SPOLOĆNOSTI: je chápaná ako koncepčne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúkaného informačnými a komunikačnými technológiami vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.

INFORMATIKA je veda o informácii a jej automatickom spracovaní, Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky.

INFORMÁCIA– správa, oznámenie, ktorá zvyšuje stupeň nášho poznania, (neusporiadanosti, nevedomosti); informácia je podmnožinou údajov
hodnota informácie – je daná výškou zisku dosiahnutého z jej použitia
údaj - akákoľvek správa, oznámenie, signál

INFORMAČNÝ SYSTÉM (IS) – množina usporiadaných informácií, medzi ktorými sú vzťahy. Informácie IS sú spracované v podsystémoch IS, ktoré sú - zber, prenos, spracovanie, uloženie, distribúcia a propagácia informácií.

RIADIACI SYSTÉM (RS) – množina riadiacich subjektov a riadených objektív, ktoré pracujú na základe etických a právnych noriem, pravidiel a predpisov. V RS prebieha riadiaci proces, ktorý funguje na báze informácií z informačného systému.
* poznávacie
* odborné vedomosti
* znalosti formálnej stránky riadenia
* plánovacie a rozhodovacie informácií
* ovplyvňovacie informácie
* evidenčné a kontrolné informácie

Princíp počítača, von Neumannova schéma



V dnešnom svete plnom techniky sa s počítačmi stretávame na takmer každom kroku. Väčšina z nich, či je to obyčajný stolový počítač, či server, palubný počítač v aute, mobilný telefón alebo PDA zariadenie, všetko sú to počítače, ktoré pracujú na rovnakom princípe, ktorý popísal už v roku 1945 americký matematik narodený v Maďarsku John von Neumann. Podľa tejto teórie, ktorá s menšími obmenami platí dodnes, sa bloková schéma počítača skladá zo piatich blokov:
1. ALU – Aritmeticko-Logická jednotka – jednotka vykonávajúca všetky aritmetické a logické operácie. Obsahuje bloky určené na aritmetické operácie ako sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie a bloky na logické operácie ako porovnávanie a pod. Úlohou ALU je krok po kroku vykonávať program uložený v pamäti.
2. Operačná pamäť – slúži ako skladisko pre samotný program, dáta programu, dočasné skladisko pre medzivýpočty a samotné výsledky. V operačnej pamäti sa nachádzajú miesta na uloženie daných dát, ktoré je možné adresovať a tým čítať a zapisovať z a do ľubovoľného miesta v pamäti. Najzákladnejšou bunkou pamäte je jeden bit, ktorý reprezentuje logický stav 0 alebo 1. Množina ôsmich bitov sa nazýva jeden bajt (slabika) a je to najzákladnejšia a najmenšia adresovateľná jednotka v pamäti. Keďže jeden bajt je pomerne malá jednotka, pre potreby vyčíslenia väčších pamäťových kapacít sa používajú násobky kilo, mega, giga a najnovšie aj tera, pričom sa tieto násobky mierne odlišujú od bežných metrických násobkov v číselnom vyjadrení. Zatiaľ čo napr. kilogram má 1000 gramov, kilobajt obsahuje 1024 bajtov. Je to dané tým, že číslo 1000 nie je mocninou dvojky a najbližšie číslo, ktoré túto podmienku spĺňa je 210=1024. Teda:

1 kilobajt = 210 bajtov = 1024 bajtov
1 megabajt = 1024 kilobajtov = 220 bajtov = 1 048 576 bajtov
1 gigabajt = 1024 megabajtov = 230 bajtov = 1 073 741 824 bajtov
1 terabajt = 1024 gigabajtov = 240 bajtov = 1 099 511 627 776 bajtov

Okrem bajtov sa v počítačovej terminológii používa aj pojem word (slovo). Veľkosť jedného slova je daná hardvérom a operačným systémom a pohybuje sa od 1 až do 4 bajtov.
3. Radič – riadiaca jednotka počítača, ktorá riadi jeho celú činnosť. Toto riadenie sa uskutočňuje pomocou riadiacich signálov, ktoré predáva každému zariadeniu. Reakciou na riadiace signály sú stavové hlásenia radiča, ktoré sú mu posielané na spracovanie a následné rozhodnutie nad ďalším krokom.
4. Vstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na vstup programu a dát
5. Výstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na výstup spracovaných dát, ktoré ALU spracovala pomocou programu.

Medzi týmito blokmi počítačovej schémy prebieha neustála komunikácia, ktorá sa dá rozdeliť na tri časti:

· Riadiace signály radiča – týmito signálmi predáva radič informácie ostatným zariadeniam svoje požiadavky.
· Stavové hlásenia pre radič – tieto signály sú v podstate odpoveďou na riadiace signály. Zariadenie nimi dáva informácie radiču o úspešnej/neúspešnej vykonaní požadovanej operácie, poprípade poskytne dodatočné informácie požadované radičom.
· Dátový tok – predstavuje samotné dáta prúdiace zo vstupných zariadení cez ALU do pamäte alebo výstupných zariadení.


Počítač, ktorého metódy spĺňajú metódy von Neumannovej schémy pracuje nasledovne:
1. Do pamäte sa cez ALU zapíše program (postupnosť inštrukcií, ktoré sú postupne vykonávané ALU) zo vstupných zariadení. Takýmto spôsobom sa zapíšu do pamäte aj vstupné dáta, ktoré program požaduje.
2. Prebehne vlastný výpočet, ktorý postupne vykonáva ALU. Táto jednotka je riadená radičom, pričom si medzivýsledky ukladá do pamäte.
3. Po ukončení programu sú výsledky kontrolovane poslané na výstupné zariadenie.


Dnešné počítače sa v akomkoľvek prevedení a forme v teoretickej rovine podobajú tejto schéme. Je samozrejmé, že evolúcia počítačov sa mierne podpísala aj pod niektoré výnimky, ktoré nie sú obsiahnuté vo von Neumannovej schéme:
· Dnešné počítače dokážu spracovávať niekoľko úloh a teda aj programov naraz – multitasking.
· Počítač môže disponovať viacerými procesormi.
· Existujú aj takzvané vstupno/výstupné zariadenia, z a do ktorých môže byť program a jeho výsledky zapísané a načítané.
· Program sa nemusí zaviesť do pamäti celý, stačí len jeho najdôležitejšia časť, pričom ostatné časti sa zavedú vo chvíli keď sú potrebné
· Program sa nemusí nahrávať do pamäte cez procesor – DMA (Direct Memory Access – priamy prístup do pamäte), šetrí procesorový čas, ktorý sa vďaka tomu môže venovať vykonávaniu programu.

Von Neumannova schéma predstavuje len teoretickú schému a popis činnosti počítača. V praktickej rovine sa táto schéma pomerne verne zhoduje s hardvérovým vybavením dnešných počítačov. Tie dnes disponujú týmito komponentami:

Procesor – jadro celého počítača, vykonáva programy. V teoretickej rovine von Neumannovej schémy je to ALU. Jedným z rozhodujúcich parametrov procesora je takt, čiže frekvencia, na ktorej vykonáva operácie. Čím vyšší takt, tým vyššia rýchlosť vykonávania programu a tým vyšší celkový výkon počítača. Dnešné procesory majú takt od 1400 do 3200 MHz.

Matičná doska – doska plošných spojov, na ktorej sú umiestnené prvky ako rôzne radiče, zbernice (spoje, po ktorých prúdia dáta medzi komponentami), pätica pre procesor, sloty (zásuvky) pre prídavné karty a operačnú pamäť a porty, ktoré zabezpečujú komunikáciu s externými perifériami.

Operačná pamäť – má identickú funkciu ako rovnomenný blok von Neumannovej schémy. Dnešné operačné sa dodávajú vo forme plieškov s pamäťovými obvodmi s kapacitou od 128 do 512 MB, pričom je vo väčšine prípadov možné vložiť do matičnej dosky hneď niekoľko takýchto modulov. Celková operačná pamäť počítača teda môže dosiahnuť 1GB aj viac. Operačná pamäť je typu RAM, čiže po vypnutí počítača sa jej obsah definitívne stratí.

Diskové jednotky – slúžia na dlhodobejšie ukladanie dát. Existujú tri typy diskových jednotiek: pevné disky, pružné disky a optické disky – CDROM a DVDROM.
Pevné disky sú tvorené systémom magnetických platní usporiadaných nad sebou, pričom dáta z týchto platní sníma systém hlavičiek. Dnešné pevné disky dosahujú kapacity od 40 do 360 gigabajtov a prenosové rýchlosti od 133 až do 480 megabitov za sekundu.
Pružné disky pracujú na rovnakom princípe ako pevné, s tým rozdielom že sú tvorené len jednou magnetickou platňou vyrobenou z plastu v plastovom puzdre. Tento typ uchovávania dát je už dosť dlho na ústupe najmä kvôli veľkosti a malej kapacite, len 1,44 megabajtov.
Optické disky sú momentálne najpopulárnejšie média na uchovávanie veľkého kvanta informácií. Princíp spočíva v uchovávaní dát v systéme jamiek na opticky lesklom disku s priemerom 12 alebo 8 cm. Tento systém jamiek sníma laser a prenáša do operačnej pamäte. Vylepšenie CDROM médií sa nazýva DVDROM a prináša vylepšenie v podobe zhustenia dát a tým zvýšením kapacity médií.

Rozširujúce karty - zasúvajú sa do slotov na matičnej doske a rozširujú funkčnosť počítača. Medzi najpoužívanejšie karty patria sieťová karta, grafická karta, príp. televízna karta.

Ostatné externé periférie – patria medzi ne zariadenia ako napr. klávesnica, myš, monitor, tlačiareň, webkamera a pod. Väčšinou slúžia na kontakt používateľa s počítačom a spracovanie vstupu používateľa a zobrazenie výstupu počítača.


Na záver sa patrí dodať len jediné. Nech sa výkon a vymoženosti počítačov menia akokoľvek, každý jeden bude logicky pracovať podľa princípov, ktoré vypracoval John von Neumann. Je samozrejmé, že postupom času sa skutočný obraz počítača začne pomaličky odkláňať od pôvodnej von Neumannovej schémy avšak to je vplyv evolúcie, ktorá sa nemôže striktne držať spôsobov definovaných veľmi dávno.

INFORMATIKA- je veda o informácii a jej automatickom spracovaní,Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky.

INFORMÁCIA- je slovo s mnohými významami, ktoré závisia na kontexte, ale vo všeobecnosti dá sa opísať ako predpis blízky pojmom význam, poznatok, signál, inštrukcia, komunikácia, reprezentácia a mentálny podnet.
1-analógové
2-digitálne

Dáta (jednotné číslo v slovenčine neexistuje) alebo údaje (jednotné číslo údaj) môže znamenať:

A- mimo informatiky: jednotlivé fakty, informácie ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva s podobne

B-akékoľvek informácie

C-údaje-ktoré predstavujú najnižší prvok informačného systému

Informácia---údaj-----spracovanie-----vedomosti

Typy- A-údajov-priestorový (grafický) údaj – viazaný na geografickú polohu, informujúci o geografickej polohe

B-nepriestorový (atribútový, negrafický) údaj – podáva informáciu o vlastnostiach

Význam pre riadenie spočíva v tom, aby sa na ich základe:
1. mohli prijať optimálne rozhodnutia
2.
mohli realizovať prijaté rozhodnutia

Informačné procesy-Efektívne riadiť organizáciu nie je možné bez primeraného množstva kvalitných
informácií.

Internet
– stručne ho možno charakterizovať ako: komplexnú globálnu sieť pozostávajúcu z tisícov ďalších nezávislých sietí prevádzkovaných vládnymi agentúrami, výchovno - vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, ale v poslednom čase stále viac aj súkromnými obchodnými spoločnosťami
– súbor noriem, alebo protokolov, ktoré umožňujú komunikáciu medzi verejnými a privátnymi sieťami, cez rôzne typy komunikačných médií / telefónne linky, satelit / a rôzne technické platformy / PC, pracovné stanice / -- globálnu sieť.

Prínos informačnej spoločnosti:
– zvýšenie kvality života väčším výberom služieb a zábavy
– lepšia podpora vzdelávania a priebežného vzdelávania počas aktívnej kariéry, podpora profesijnej flexibility spoločnosti
– nové možnosti pre uplatnenie tvorivých schopných ľudí
– zvýšenie schopnosti spoločnosti reagovať na zmeny v štruktúre ponuky a dopytu na kvalifikáciu pracovnej sily.
– výkonnejšia a transparentnejšia štátna správa, bližšie k občanovi, vyšší podiel občanov na verejnej správe

Informatizácia:
– zavádzanie počítačovej a telekomunikačnej techniky do sociálnych procesov

Informatizácia spoločnosti je: chápaná ako koncepčne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúkaného informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.
Najdôležitejším prínosom informatizácie spoločnosti je nová kvalita spoločenského, hospodárskeho a politického života, teda zvýšenie kvality života každého občana, a vytvorenie podmienok pre budovanie vedomostného hospodárstva využívaním metód a prostriedkov informatiky, vrátane IKT.

Didaktická technika:
- môžeme ju charakterizovať ako didaktické prostriedky technického charakteru / prístroje a zariadenia /, ktoré umožňujú vo vzdelávacom procese predvádzať, alebo demonštrovať niektoré druhy učebných pomôcok.
- plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení – film, zvukové prístroje a výpočtovú techniku.
- súhrnný názov technických prostriedkov, prístrojov, nástrojov a zariadení, ktoré vo vzdelávacom procese umožňujú prezentovať, sprostredkúvať informácie z príslušných učebných pomôcok a informácie informačných zdrojov

Proces informatizácie spoločnosti


Téma: Informatizácia spoločnosti


Internet
– stručne ho možno charakterizovať ako: komplexnú globálnu sieť pozostávajúcu z tisícov ďalších nezávislých sietí prevádzkovaných vládnymi agentúrami, výchovno - vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, ale v poslednom čase stále viac aj súkromnými obchodnými spoločnosťami
– súbor noriem, alebo protokolov, ktoré umožňujú komunikáciu medzi verejnými a privátnymi sieťami, cez rôzne typy komunikačných médií / telefónne linky, satelit / a rôzne technické platformy / PC, pracovné stanice / -- globálnu sieť.

1. Ako nové komunikačné médium, ktoré mení spôsob komunikácie medzi ľuďmi, odstraňuje geografické bariéry, je zdrojom vzdelávania, oddychu a zábavy.
2. Internet sa rozvíja aj vďaka internetovským providerom. /1/ s. 169

Informačná spoločnosť:
– Zmeny vyvolané narastajúcim významom informácií a IKT.
Dôsledkom akcelerujúceho vplyvu IKT je kvalitatívna zmena charakteru spoločnosti z industriálnej na informačnú / informačná revolúcia / / 3/ s.1
– Spoločnosť založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy /1/ s. 121

Prínos informačnej spoločnosti:
– zvýšenie kvality života väčším výberom služieb a zábavy
– lepšia podpora vzdelávania a priebežného vzdelávania počas aktívnej kariéry, podpora profesijnej flexibility spoločnosti
– nové možnosti pre uplatnenie tvorivých schopných ľudí
– zvýšenie schopnosti spoločnosti reagovať na zmeny v štruktúre ponuky a dopytu na kvalifikáciu pracovnej sily.
– výkonnejšia a transparentnejšia štátna správa, bližšie k občanovi, vyšší podiel občanov na verejnej správe /5/ s.1

Informačná technológia:
– súhrn technológií používaných pri spracovaní v knižných a informačných systémoch.
Objektom záujmu sú knižné a informačné systémy, automatizované, ktoré využívajú výpočtovú techniku a programovanie a ktoré sú zamerané na spracovanie odborných informácií a dokumentov. /1/ s. 122

Informačné a komunikačné technológie / IKT /
– Pod IKT patria: najmä počítače, počítačové siete a Internet. /4/ s. 1

1, IKT prispieva k mnohonásobnému zveľaďovaniu informačného bohatstva, k aktivizácii intelektuálneho a inovačného potenciálu krajiny, zvyšovaniu jeho účinnosti v prospech rozvoja spoločnosti.
2, Krajiny sveta sa cieľavedome usilujú využívať IKT na urýchlenie rozvoja ekonomiky spoločnosti, na skvalitnenie života občana.
3, Formuje novú, digitálnu a znalostnú ekonomiku.
4, IKT tvorí významný fenomén súčasnej ekonomiky, odstraňuje geografické hranice a podporuje proces globalizácie ekonomiky a medzinárodnú spoluprácu.

Význam IKT je: nezanedbateľný pri sprístupňovaní informácií občanom, pri zjednodušení komunikácie s verejnou a štátnou správou, ako aj pri zvyšovaní podielu občana na riadení štátu. /3/ s. 1

Informatizácia:
– zavádzanie počítačovej a telekomunikačnej techniky do sociálnych procesov

1, je vytvorený analogicky pojmom elektronizácia, automatizácia - technická stránka premien v spoločnosti
2, nie je technický ani technologický, ale sociálny proces spojený s technickými a technologickými zmenami.
3, Základným charakteristickým znakom procesu informatizácie je univerzalizácia informačných metód za využitia informačných technológií vo všetkých ľudských činnostiach, čo umožnilo nájsť nový zdroj rozvoja a rastu – informácie a znalosti.
Predpokladmi realizácie procesu informatizácie sú:

1. cieľavedomé využívanie informácií a znalostí
2. cieľavedomé využívanie informačnej techniky a technológie
3. inštitucionálna základňa
4. ľudský faktor /1/ s. 155

Informatizácia spoločnosti je: chápaná ako koncepčne riadený proces smerujúci k maximálnemu využitiu potenciálu ponúkaného informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života.
Najdôležitejším prínosom informatizácie spoločnosti je nová kvalita spoločenského, hospodárskeho a politického života, teda zvýšenie kvality života každého občana, a vytvorenie podmienok pre budovanie vedomostného hospodárstva využívaním metód a prostriedkov informatiky, vrátane IKT. /2 / s. 3

Didaktická technika:
- môžeme ju charakterizovať ako didaktické prostriedky technického charakteru / prístroje a zariadenia /, ktoré umožňujú vo vzdelávacom procese predvádzať, alebo demonštrovať niektoré druhy učebných pomôcok. /7/ s. 180
- plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení – film, zvukové prístroje a výpočtovú techniku. /6/ s. 150
- súhrnný názov technických prostriedkov, prístrojov, nástrojov a zariadení, ktoré vo vzdelávacom procese umožňujú prezentovať, sprostredkúvať informácie z príslušných učebných pomôcok a informácie informačných zdrojov / 8/ s. 102




Martin Benkovič I.A 2. Skupina.